Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

18. Časť

Jungkook's pov

Ráno ma zobudil otravný budík. Ach bože úplne som zabudol na školu. Žalúdok sa mi zovrel a ostalo mi zle z toho čo dnes znovu príde. Z môjho panikarenia a malého psychického zrútenia ma vyrušilo pípnutie mobilu. Bola to smska od Teaho:

Neboj sa Jungkookie, my to spolu zvládneme a nikomu už nedovolím aby ti ublížil. ❤️

Na tvári sa mi vyčaroval úsmev, aj keď som nevedel ako to chce docieliť tak som cítil, že dnes bude všetko v poriadku.

Asi som cítil zle...

———————————
Vošiel som hlavným vchodom do školy a videl som Taeho ako sedí na schodoch. Jemne sa na mňa usmial.
"Čo tu robíš Tae? Prečo nie si v triede?" vyzvedal som.
"Napadlo ma, žeby bolo lepšie keby ideš prvý a keby sa niečo deje aby som vedel využiť moment prekvapenia?" Spýtavo na mňa hľadel.
Iba som prikyvol a vydal sa do triedy. Ako som prichádzal k dverám spozoroval som, že už na mňa čakali.  "Prosím Tae, nedovoľ im znovu mi ublížiť," zašepkal som si. Na moment som zastavil a nabral do pľúc vzduch. Pomalým krokom som vyrazil k triede.
Pochvilke sa ku mne dovalil Tae s jemným úsmevom na tvári. Nechápal som prečo sa usmieva pokial som za sebou nepočul hlas.
"Dobre ráno chlapci, čo sa tu šuchcete? Šup šup do triedy," usmiala sa na nás učiteľka a ja som pochopil, že aspoň teraz to bude v pohode.
Učiteľka vošla do triedy a videla Seona s jeho blbymi kamošmi stať pri dverách, očividne čakali na mňa.
"No čo chlapci, čo tu tak stojíte? Rýchlo si posadajte na miesta," popohnala ich a Seon s ostatnými sa s prekvapenym výrazom rozišli k svojim miestam. Tak isto aj ja s Tahyungom.
Stihol som si všimnúť ako na mňa Seon zazerá. Nevšímal som si to a venoval sa učitelkinmu výkladu o klasickom romantizme až kým nezazvonilo.

Taehyung's pov

Videl som ako sa na mňa Kyu pozrela, vztapätí sa postavila a odišla z triedy aj s vakom na chrbte. Neviem čo to do mňa vošlo ale vystrelil som za ňou.
"Kyu! Kyu počkaj na mňa!" kričal som na ňu a snažil sa ju dobehnúť na schodoch.
Dobehol som ju pri šatniach.
"Kam teraz ideš?" rozdychaval som beh.
"Máš čo si chcel?" hodila mi do ruky papierik.
Bolo na ňom napísané:

Posledný chodia len buzny.

A pod tým inym písmom:

Kyu, máš rada teplošov?

"A čo som mal podľa teba robiť?"
"Čo ja viem napríklad nechodiť s Jungkookom do triedy."
"Čo akože Jungkook za niečo môže?" prekvapene som sa na ňu pozrel.
"Isteže za nič nemôže. Veď vy teraz máte so Seonom blbe mocenské spory."
"Nemáme.."
"A čo teda máte?"
"Čo je na tom špatného, že nechcem plniť stupidne rozkazy nejakého kretena?" spýtal som sa jej so zdvihnutým obočím.
"Čo mám byť Seonov poskok alebo čo?"
Rozbehla sa smerom k východu.
"Počkaj Kyu!" Rozbehol som sa za ňou.
"Myslíš tiež aj na mňa?"
"Isteže myslím," zúfalo som si zašiel rukami do vlasov a zaťahal za ne.
"Prečo sa teda chováš takto?" povzdychla si a hodila sa mi do náručia.
"Prepáč," zamumlal som.
"Tak prestaň držať s Jungkookom," zašepkala. Iba som ticho vydýchol.. a nič nehovoril.
"Veď ja s nikým nedržím."
"Tak sa prestaň o Jungkooka starať..sľúb mi to."
"Sľubujem," zašepkal som. Tie slova ma boleli viac ako rana nožom. Neviem prečo som to povedal.
"Ak to myslíš vážne poď teraz somnou," otočila sa a odišla zo školy.
Na moment som sa obzrel za seba smerom k triede a vydal sa za ňou..

Jungkook's pov

Potom ako Taehyung odišiel z triedy som si uvedomil, že som v riti. Rýchlo som sa postavil a snažil sa ujsť. Samozrejme, chytili ma.
Yeon a Han ma držali z jednej aj z druhej strany. Seon tam niečo rozprával a všetci sa smiali. Nepočúval som ho, iba som sa ticho modlil nech sa Tae rýchlo vráti. Po chvíľke do triedy vošiel Jae a dal mi pred tvar jeho mobil.
"Pozri, predsa len Taemu nestačí tvoja buzeranstká riť," zasmial sa.
Na fotke bol Tae ako sa objíma s Kyu, teraz na chodbe.
Do oči mi vyhŕkli slzy. Tak veľmi som mu veril, veď predsa on ma pobozkal, on začal s tým, že mi pomôže, že ma bude chrániť. Je taký ako oni. A ublížil mi ešte viac ako oni... znova ma zbili. Nevládal som sa brániť a ani som nechcel.

Taehyung sa už nevrátil.
Po škole som pomaly dokrivkal domov.
"Jungkookie?" objala ma mama, keď zbadala v akom som stave.
"Musíme to začať riešiť," povzdychla si.
"Maminka nič sa nedeje, len na telocviku sme hrali vybijanu a vieš aké je moje telo, stačí jedna trochu silnejšia rana a spravia sa mi modriny," usmial som sa na ňu.
"Neverim ti, ale nechám to tak. No keď sa ešte raz stane niečo takéto tak idem za riaditeľom," súcitne sa na mňa pozrela.
"Neboj mami, nič sa nestalo," objal som ju a išiel do izby.
Nasadil som si sluchadka a ľahol si do postele. Po tvári mi začali stekať slzy. Nie z toho, že ma znovu zmlatili ale preto ako sa zachoval Taehyung...

————————

Taehyung očividne nevie čo chce 😶🤷🏼‍♀️
Máme ďalšiu časť 😁 áno áno tak skoro 😅