Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

22. Časť

Jungkook's pov

Jinov hlas pravdepodobne prebudil ostatných, ked do pár sekúnd do miestnosti vkročili aj Namjoon s Hoseokom v pätách. Obaja ku mne prišli, opatrne ma objali a ja som im objatie opätoval s úsmevom na perách. Je celkom zaujímavé ako rýchlo som si oblubil týchto neznámich chlapcov a pre mňa najprekvapujúcejšie bolo to, že oni mali radi mňa. Ako som tak prechádzal pohľadom po mojich nových priateloch, úsmev mi padok keď sa moj pohľad stretol s Taehyungovym, ktorý stál opretý o rám dverí. Nevedel som ako sa k nemu správať, keby vtedy neodišiel z triedy a splnil to čo slúbil, nič z tohto by sa nestalo. Nemal by som zranení chrbát a ani srdce, nie len z poníženia ale aj zo zrady blízkej osoby. Ale samozrejme bola to aj moja chyba, keby nemám potrebu ho vidieť, nešiel by som na tú pláž.

Pomalým krokom sa vydal smerom ku mne, no v polke cesty sa zastavil keď si všimol naštvaný a zároveň sklamaný výraz na mojej tvári. Videl som ako sa trhane nadýchol a všimol si, že mu po tvári stekajú malé kvapôčky sĺz. Zhlboka som sa nadýchol a spustil:

"Slzy ti nepomôžu Taehyung. Myslíš si, že ti teraz hneď všetko odpustím? To ako si mi klamal, ako si ma opustil a nechal ma tam, aj keď si vedel, že mi znovu ublížia," tentokrát už sa spustili slzy aj mne.

"Jungkookie, prosím prepáč mi to. Viem, že je to všetko moja vina ale teraz ti už naozaj sľubujem, že sa ťa ani jeden z tých hajzlov nikdy nedotkne," šepkal a spodná pera sa mu chvela tým ako sa snažil zadržať plač. Vtedy sa niečo vo mne zlomilo. Zhlboka som sa nadýchol a chrbtom ruky si zotrel zvyšné slzy.

"Áno, to máš pravdu, že už sa ma nikdy ani jeden z nich nedotkne," povedal som pevným a sebavedomím hlasom, "ale nebude to vďaka tebe."

"Namjoon keby ťa moc pekne poprosím, vzal by si ma domov?" pozrel som sa jeho smerom a Taehyungovi som už nevenoval žiadnu pozornosť. Namjoon a ostatní zmätene pozreli smerom k Yoongimu, ktorý len pozvihol ramená na znak, že nemá tušenie čo sa stalo keď iba pred pár minutami som sa s ním normálne rozprával.

"Samozrejme, poď pomôžem ti," odpovedal Namjoon, zodvihol ma z vozíka a preniesol do auta. Slzy sa mi tlačili do očí, a spodná pera sa mi chvela. Tak hrozne som chcel plakat ale musel som byť silný, takýto život už viac mať nechcem a ani nebudem!

Taehyung's pov

Skoro mi puklo srdce od žialu keď som videl ako auto aj s Jungkookom odchádza. Čakal som, že mi tak skoro neodpustí ale nečakal som, že to nebude nikdy. Nohy sa mi triasli, tažko som dýchal a slzy si znovu našli cestu von. Môj plač sa postupom času zmenil na hysterický. Po pár sekundách som pocítil na svojom ramene niečiu ruku, pomaly som zdvihol pohľad zo svojich nôh a stretol sa s Jinovým, ktorý vyzeral velmi ustarane.

"Poď Tae, povieš nám čo sa stalo a ja ti zatial pripravím nejaké jedlo.." zamumlal a tlačil ma smerom do kuchyne.Ked som sa po chvíľke ukľudnil, tak som im vyrozprával celý príbeh čo sa v ten a predchadzajúce dni stalo.

"Prečo si išiel za ňou, keď si vedel, že máš rád Jungkooka?" po chvílke ticha prehovoril Hobi. "Pretože som si nechcel priznat, že som gay a myslel som si, že som len pubertálne pobláznení skúďať nové veci," zamumlal som, "no potom, čo sa stalo na tej pláži.. ked som videl Jungkooka v tom stave a ako mu ubližujú, vtedy som si uvedomil, že ho naozaj milujem a nemôžem dovoliť im mu takto ubližovat. No už bolo neskoro a ja som sa bohužial nedokázal bránit tolkým ľudom,..."

"Si hlúpy Taehyung, vieš o tom?" venoval mi pohľad Yoongi. Ja som iba s hlbokým výdychom prikývol.

"Čo myslite? Čo chcel Jungkook povedať tým, že už sa ho nikdy nedotknú a vôbec to nebude vďaka tebe?" zamumlal Hoseok.

"Nemám tušenie, ale bojím sa ... no teraz nie oňho ale o to čo chce spraviť.." zašepkal som s pohľadom zabodnutým do rohu miestnoti.

----------------

Čo myslite? Čo chce spraviť Jungkook? 🤔