Against the world, together! [Vkook/TaeKook]

12. Časť

Taehyung's pov
"Ahoj TaeTae," pribehla ku mne Kyu.
"Mal si mi predsa iba volať," dodala s úsmevom.
"To je síce pravda ale chcel som ťa moc moc vidieť," usmial som sa na ňu.
"No to áno, teraz v škole nemáš moc času," venovala mi pohľad a naklonila hlavu nabok.
"Hej to je blbé," zašomral som si popod nos.
"Hej, čo to máš s tým Jungkookom," pozdvihla obočie, "nevedela som, že ste kamaráti."
"My ale nie sme kamaráti, to len tak," zaprel som ale trochu ma to mrzelo.
"No ale to ako sa s chalanmi bijete a doťahujete, veď to je hlúposť," založila si pramienok tmavých vlasou za ucho. Dneska jej to obzvlášť seklo, bola roztomilá a sexy zároveň. Pousmial som sa nad tou myšlienkou a napadlo mi, že s takým prívlastkom poznám ešte jednu osobu. Rýchlo som tieto myšlienky zahnal.
"A čo mám robiť ? Mám sa pozerať ako ďalej mlátia Jungkooka?" venoval som jej letmý pohľad a znovu sa zahľadel na svoje topánky.
"Predtým si na to pozeral a dokonca si ho pár krat zmlátil aj ty."
"Proste to už ďalej nejde. Tak ho mláťte ďalej, ja budem pozerať," pozdvihol som ramená. Bože ja som taký falošný kretén. Veľmi dobre viem, že nechcem aby mu ubližovali ale byť v spore s každým jedným členom triedy tiež nie je veľká vyhra.
"Vieš poprve v živote citim, že to je otázka cti," znova som pokračoval v chôdzi. Kyu mi iba venovala pohľad a pomalým krokom sme sa rozišli domov.
————————
"No ahoj vieš koľko je hodin?" počul som mamin hlas hneď ako som vošiel do dvery.
"Prosím ťa nezačínaj znovu," odbil som ju a vydal sa smerom do izby. Mám 18, som dospelý a stále sa stará kde som.
"Počkaj! Jedol si niečo Taehyung? Poď do kuchyne a ja ti spravím omeletu," usmiala sa na mňa.

"Kde je otec?" opýtal som sa počas toho ako som si do úst vkladal ďalšie sústo.
"Čo myslíš?" odvetila mama smutne.
"Zase niekde slope že?" pozrel som sa do jej lesklých očí. Iba pozdvihla ramená. Postavil som sa zo stoličky a prešiel jej smerom, nasledne som ju objal načo to nezvládla a rozplakala sa.
Je to celé o hovne, otec je nezamestnaný alkoholik a mama sa snaží nás udržať pri živote a to Vám poviem že plat zdravotnej sestry nie je veľká vyhra a je celkom ťažké uživiť troch ľudí plus keď jeden z nich vždy všetko prepije, domov sa dôjde len vyspať a pre peniaze. Hovoril som jej, že nech sa s ním rozvedie ale nedokáže to. Stále sa ohradí tým, že ho miluje a keď niekoho miluješ budeš vždy stáť pri ňom. Po tejto vete mi mysľou prebehol Jungkook.
Je možné, že k nemu niečo citim? To je hlúposť. Ale prečo som ho potom pobozkal? To bolo asi len z ľútosti. Touto vetou som zahnal myšlienky o ňom a ďalej sa venoval svojmu jedlu.
"Kďeže si bol?" spýtala sa má po pár minútach ticha mama.
"Na prechádzke," jednoducho som jej odpovedal.
"A kde ste sa prechádzali?" opýtala sa vážne.
"Maminka to sa ťa asi vážne netýka," dodal som s jemným úsmevom.
"Keď mi ale kvôli tebe volajú zo školy, tak sa ma to asi týka," úsmev mi z tvare zmyzol. Ako rýchlo dokáže zmeniť tému a naladu.
"Kvôli čomu volali?" vyzvedal som.
"Ty šikanuješ spolužiaka?" spýtala sa a mne od prekvapenia zabehlo.
"Čo sú to za hlúpe reči?"
"Áno, volali mi, že si šikanoval volakeho spolužiaka Jungkooka," pozdvihla obočie.
"To vôbec nie je pravda, ja som nikoho nešikanoval" trochu som zvýšil hlas čo ma nasledne aj mrzelo.
"Taehyung vieš, že ti chcem veriť, ale chodíš neskoro domov, vôbec sa somnou nerozprávaš, netuším kade chodíš a čo robíš," dodala už ľútostivým tónom.
"Taehyung sľúb mi, že nie si jeden z tých čo ubližujú a ničia ľuďom životy," prešla si dlaňou do vlasou a nepatrne za ne zatiahla.
"Ty snáď ničomu nerozumieš," zakrútil som jemne hlavou.
"Ale ako ti mám veriť, že mi tu neklameš," to už sa jej leskli oči od prichádzajúcich sĺz.
"Lebo si moja matka a máš ma poznať dostatočne nato aby si vedela ako si ma vychovala," po týchto slovách som sa postavil a odišiel do izby.