Azyl ✔

06ǂ Traveler and Survivor

„Lovci?" spozornel Nikto. Pochyboval, že hovoril o nejakej obyčajnej loveckej skupine. Na to mu prišiel až príliš vystrašený. „Akí lovci?" spýtal sa, hoci tušil, čo za odpoveď dostane. Existovali iba jedni Lovci, ktorí dokázali zničiť celú dedinu, ak si to zmysleli.

„Z Aldevaru," odpovedal mu ticho a pri tom pomenovaní sa skrčil, akoby len vyslovenie toho miesta mohlo na jeho osobu zniesť kliatbu, ktorá Lovcov sprevádzala.

Nikomu sa tak potvrdilo jeho neblahé tušenie. „Kto sú tí oni, ktorých ste spomenuli? Po kom šli? Prečo?"

„Vy mi veríte?" vyvalil na neho oči a prekvapene otvoril ústa. „Veríte, že existujú? A že ich sprevádza mágia?" mladý muž žasol nad tým, že stretol niekoho, kto mágiu nezatracoval či nad jej existenciou nekrútil hlavou. Takých bolo málo. Nikto vedel, že má dočinenia s veriacim v momente, ako mladík spomenul Vitarovo meno.

„Po kom šli Lovci a ako ste s nimi zapletení vy a váš spoločník?" spýtal sa ho zvýšeným hlasom. Nemal čas na to, aby sa s ním rozprával o mágii. Potreboval sa dostať do Asterlingu a teraz, keď bola nablízku V'alakova horda, ešte rýchlejšie než predtým.

„Po Civilizovaných," odpovedal mu. „Pravdepodobne skrývajú niečo temné, čo Lovci považujú nebezpečné pre Azyl," mrmlal si rýchlo popod nos, akoby sa snažil dať si dokopy isté súvislosti. „Všetci vedia, že Civilizovaní idú po magických predmetoch. Ale to nesedí. Oni ich predsa ničia, že? Je to tak, no nie?" pozrel sa na Nikoho a pohľadom ho pýtal, aby mu to buď potvrdil, alebo vyvrátil, aby mohol pokračovať v premýšľaní.

„Iba to, čo dokážu zničiť," spomenul si na Caelum a určite nemalé množstvo predmetov, ktorých sa Civilizovaní zbaviť nemohli, lebo často si zničenie magického predmetu vyžadovalo magické spôsoby a tých sa oni štítili. Tak to aspoň tvrdil Teddy.

Muž sa toho hneď chytil. „Možno majú niečo, čo nemôžu zničiť a čo môže ohroziť tento svet!" zvolal a potom sa zháčil. „Alebo niečo také vyrábajú," dodal polohlasne a až vtedy sa mu v tvári objavil výraz úplného desu. „Nie, Mortalis, nie, prosím, nie," zbledol ešte viac, ak to vôbec bolo možné.

„Čo je to? Čo chcú vyrobiť?" chrlil otázky. Nerozumel, čo presne sa dialo. Civilizovaní chcú do svojich rúk poslednú Relikviu a medzitým si dajú vyrobiť niečo, čo privolá pozornosť samotného V'alaka? Nikto odmietal veriť tomu, že by to bola náhoda.

„Zbrane. Čudoval som sa, prečo ich chcú. Predsa len sa nehovorí len tak pre nič za nič, že ich zbrane sa nachádzajú na pomedzí ľudských a magických výtvorov. Čo ak ich zbrane boli kedysi obyčajnými a poznajú nejaký proces, ktorý ich zmení? Ktorý im dodá silu? A čo ak chcú vyrobiť také množstvo nadľudských zbraní, že to bude mať dopad na chod svetov a to privolalo Lovcov?"

Nikomu sa páčilo, ako muž pred ním rozmýšľal, hoci bol v šoku a bol rozhodne vystrašený. Jemu myšlienky ubiehali podobným smerom. „Poznáš toho, kto vyrába tie zbrane," nebola to otázka.

„Môj otec. Mala to byť len obyčajná objednávka. Možno bola väčšia než akákoľvek predtým, no nemalo to privolať V'alakov hnev. A ak Lovci zistili, kto vyrába zbrane, tak sú už na ceste do Asterlingu!" chytil sa za hlavu a začal sa otáčať okolo svojej osi, odhadujúc, ktorým smerom leží mesto.

Nikto na malú chvíľu skamenel na mieste. Kováč z Asterlingu. Starý Samuel Winston. A toto musel byť jeho syn William. Ani sa nechcel pýtať na meno jeho spoločníka, obávajúc sa, či by to bolo ďalšie z mien, ktoré poznal.

„Otec sa bál, že to pokašlem tým, že poviem niečo nevhodné. A ja som sa tak snažil, aby všetko prešlo hladko. Nakoniec to budú zlé úmysly Civilizovaných, ktoré nás ohrozia a nie moje názory. Musím ísť domov! Musím, musím, musím," opakoval stratene a potom sa rozbehol smerom, ktorý považoval za správny.