Cigarettes

•~•42•~•

,,Nemusíš sa hanbiť," potichúčky som ho pritiahla späť. 

,,Si jediný človek pred, ktorým sa nikdy za nič nebudem hanbiť," povedal a sám si pretiahol cez hlavu tričko a rozopol nohavice. Bol krásny. Krásny aj s chybami, ktoré mal a ktoré som ja vnímala ako dokonalosti, ktoré som milovala rovnako ako všetko iné. Pobozkal mi každý kútik tela a pri každom som mala pocit, že v ňom prebúdzam doposiaľ nepoznaný pocit. ,,Si taká krásna, že mi pri každom bozku vyrážaš dych." 

Boli sme na tom rovnako. Každým bozkom bol bližšie k tomu, aby som sa zamilovala naplno a aby som sa nemusela báť dotknúť sa ho. Ostala posledná nepobozkaná a nedotknutá oblasť. Opatrne chytil lem nohavičiek a spýtavo sa na mňa pozrel. Túžobne som prikývla a odhalil vstupnú bránu, ktorá mala naše telá aspoň na chvíľku spojiť do jedného. ,,Nezabudni, že všetko, čoho sa dotknem, je moje." Bozkával posledné miesta a mojím telom prechádzali elektrické vlny. Moje vzdychy boli čoraz hlasnejšie a jeho ústa čoraz hladnejšie. Vrátil sa k mojim perám, zatiaľ čo si ma privinul na hruď a postavil sa. Vošli sme do kúpeľne pod sprchu. Pustil na nás jemný prúd letnej vody. 

,,Aaron." Oči som mala zatvorené, no dokázala som vycítiť, že sa vzdiaľuje. 

,,Musím ísť," šepol mi do ucha.  

,,Nie," prosila som. 

,,Je tu John." To nebol dôvod. Dôvod, prečo ma nechcel nebol tento. Dôvod bol ukrytý hlboko v jeho srdci. 

,,Aaron," šepla som naposledy. Nepočul ma, bol už preč. Ešte tak veľa chýba, aby odkryl všetky svoje tajomstvá. 

Keď sa vrátil, bola som už oblečená a pripravená na čokoľvek. Ani sa na mňa nepozrel, čo ma trošku zranilo. Posadil sa na posteľ a s niekym si vypisoval smsky. Po chvíľke si ľahol a zatvoril oči. 

,,Mám sa ti ospravedlniť?"opýtal sa. 

,,Nemusíš,"odvetila som dotknuto.

,,Fajn."

,,Si idiot, Aaron. Sprostý idiot!" vykríkla som nahnevane.

,,Stíchni. Chcem si oddýchnuť."

,,Nestíchnem! Zosmiešnil si ma!" 

,,Čím, preboha?" Zatiaľ čo ja som svoj tón nemala pod kontrolou, on na môj hnev odpovedal kľudným a vyrovnaným tónom. 

,,Tým, že si ma nechal nahú v sprche! Namiesto toho, aby..."

,,Aby som ťa poriadne ošukal a spôsobil ti bolesť v lone na najbližších 24 hodín?" 

,,Prosím?!" 

,,Takto to prvýkrát býva, moja zlatá. V škole vás to neučili?"

,,Ako vieš, že som..." 

,,Panna? Nie som sprostý ani slepý." 

,,To nebol dôvod, prečo si prestal! Tak mi ho povedz! Zmierim sa so všetkým, tak ma nešetri."

,,Nepriťahuješ ma." 

,,Dobre. Som rada, že sme na to prišli skôr ako došlo k niečomu trápnejšiemu." 

Vybuchol do smiechu. ,,Neverím, že si mi na to skočila," smial sa. ,,Si najkrajšie dievča, aké som kedy videl, Annalívia." Červenala som sa až za ušami a on sa na mňa musel pozrieť práve teraz. ,,Prepáč, nemohol som si pomôcť." 

,,Dokonca si krásna aj keď sa červenáš a ver mi, že by som ťa v posteli nešetril, ale.." postavil sa a malátnymi krokmi podišiel ku mne a kľakol si predomnou na kolená. ,,Nie je ten správny čas." 

,,Kedy, ak nie teraz?"

,,Zaslúžiš si zažiť to s niekym, koho miluješ a nie kto ťa len priťahuje,"postavil sa a znova sa zvalil do pôvodnej polohy na posteľ. Ostala som sedieť so slzami na krajíčku a neviem, či som bola viac dojatá, či ponížená. Asi z každého kúsok. 

,,V časoch, keď som bral drogy, som to mal veľmi ťažké.  Bolo to predtým, než moja sestra zomrela. Presne si pamätám na svoju prvú dávku, rovnako aj ta tú poslednú. Sestra sa ma vždycky snažila kryť, keď som domov prišiel na šrot, ale rodičia na to vždycky prišli. Poslali ma na odvykačku. Čo myslíš, pomohla? Áno, pomohla, lenže keď som sa vrátil domov, moja sestra chodila s chlapom, ktorý ma zásoboval. Hádaj, čo som zistil. Moja sestra dealovala s ním a vlastne jej to išlo lepšie, ako jemu. A vieš, čo som ešte zistil? Že sa z mojej sestry stal nielen dealer, ale dokonca aj feťák, ktorý bez drogy nevydrží ani deň. Bola na tom horšie ako ja, keď som šiel na odvykačku. Rodičia hodili všetku vinu na mňa, čo bola vlastne pravda. Ja som ju do toho všetkého zatiahol. Mojou vinou sa stala drogovo závislá. Robil som presne to, čo ona robila pre mňa. Kryl som ju, chcel som ju z toho dostať, ale čím viac som sa snažil, tým viac tým bola pohltená. Časom sa ulica stala jej domovom. Bola to moja chyba, že som ju v tej špine nechal žiť." Plynule hovoril s obrovskou ťažobou v hlase. ,,V jeden deň mi zavolala, že ma potrebuje, lenže ja som ju odmietol, pretože som sa konečne dal dokopy. I keď ma rodičia stále nenávideli a otec si somnou nesadol za spoločný stôl, aj keď som stále býval v jeho dome. Tak či onak, konečne znova našiel čistý život s novými kamarátmi v novej škole a práve v ten deň, keď som mal šancu dostať sa znova do basketbalového tímu, som ju odmietol. Na druhý deň som mal výčitky svedomia, tak som sa rozhodol navštíviť ju. Bývala v nejakej diere s tým hajzlom a keď som jej zaklopal na dvere, nikto sa neozval, ale počul som telku, takže tam musel niekto byť. Mohol som klopať, koľko som chcel, nikto by mi tak či tak neotvoril. Cítil som, že sa niečo stalo, tak som vykopol dvere," zastavil sa a dal si malú prestávku. Párkrát sa nadýchol a ja som si plne uvedomovala, že je to pre neho naozaj ťažké, ale nechcela som ho prerušiť. Dala som mu toľko času na to, aby našiel správne slová, koľko len potreboval. ,,Pamätám si, akoby to bolo včera. Ležala ako pohodená bábika na špinavej dlážke. Bol to ten najhorší pohľad na celom svete. Predávkovala sa. Neskôr som zistil, že ten kretén sa s ňou rozišiel a nechal ju abstinovať, lenže našla jeho skrýšu a..." 

,,Aaron, nebola to tvoja chyba.." 

,,Zabil som ho a ešte predtým som sa uistil, že trpí." Znelo to, akoby to povedal úplne iný človek. Človek, ktorý nepozná nič len zlo a nenávisť. Tá veta mi spôsobila zimomriavky a nemohla som sa ich zbaviť dlho po jeho monológu. Rozhodla som sa, že ho viac nebudem vyrušovať a nechala som ho pokračovať až dokonca. ,,Samozrejme nehovoriac o tom, že jeho zabitie mi chvíľku trvalo, za ten čas som znova začal brať drogy a pri každej dávke som dúfal, že ma zabije, ale zjavne hajzli majú šťastie. Len tak som sa raz potácal ulicami, nadrogovaný nevediac, čo robím som zbadal muža. Myslel som si, že to je môj otec, tak som mu poriadne vynadal, ale to som asi nemal. Ráno som sa zobudil so zlomenými rebrami a bolesťami hlavy. Ten muž, ktorého som si pomýlil s otcom, je môj terajší šéf. Dostal ma zo všetkých sračiek, ktoré som stihol narobiť. Samozrejme to nebolo zadarmo. Pre neho pracoval aj ten hajzel s mojou sestrou. Obaja mu narobili veľké diery vo výnosoch, tak som si to začal odpracovávať. Stal sa zo mňa drogový dealer a neskôr, kým som sa u šéfa usvedčil, požiadal som ho o pomoc s tým smradom. Všetko som posral a dostal sa do väzenia. Odsedel som si 2 roky, čo je asi percento z toho, koľko som si mal odsedieť naozaj. Môj šéf ma skratka dostal zo všetkého a mal ma radšej než moji vlastní rodičia. Bol mi oporou a aj keď sa nezdá, je správny človek a nebyť jeho, určite by som tu nesedel."