Azyl ✔

09ǂ Man in Black and Woman in White

„V'alak vysiela prieskumníkov do lesa. Hľadá preživších a utečencov," upozornil ju, hoci jeho sestra veľmi dobre vedela, čo sa deje v priestore vôkol nej, ale i tam, kde jej normálne oko nedovidelo.

„Tak to aby sme využili čas, kým niekoho v lese nenájdu a neprinesú ho svojmu vodcovi."

Vzápätí v okamihu jediného žmurknutia zmizli.

Objavili sa v troskách Asterlingu priamo pred mužom, ktorého meno sa väčšina veriacich ľudia neopovážila vysloviť inak než šeptom. V'alakovi lovci najprv obozretne o pol kroka cúvli a hneď nato tasili zbrane. V náhlych narušiteľoch videli nepriateľov.

V'alak však zdvihol ruku a zastavil ich. Lovci sklopili zbrane, no dvojicu v plášťoch neprestali prebodávať pohľadom. Všetci boli oblečení v tmavej koži, niektorí z nich – tí najbližší V'alakovi – mali aj čierne brnenie, ktoré sa V'alakovi podarilo získať ešte v časoch, kedy bojoval v Ríši zla, odkiaľ kov pochádzal.

Všetci Lovci mali vo vlasoch vpletené čierne pierka havranov a malé kosti, ktoré patrili prvej obeti, ktorú zabili už ako Lovci. Tváre mali pomaľované čiernou farbou, ktorá sa ťahala cez ich oči až na lícne kosti.

Rovnako vyzeral i V'alak. Nikto by si ho však nesplietol s obyčajným Lovcom z Aldevaru. Z jeho postoja vyžarovala sila a rešpekt, ktorými sa spoznával ozajstný vodca. Nehovoriac o jeho odhalenom ľavom ramene, ktoré bolo ako zvyšok jeho tela posiate jazvami a na ktorom sa skvel Dotyk smrti – čierny otlačok ruky Mortalis, ktorá jeho dušu už niesla do svojej ríše, keď sa prebil späť do sveta živých. Prezeral si ich ľadovo modrými očami a na perách sa mu usadil nebezpečný úsmev.

„A či to nie je samotný veľký V'alak!" zvolala zvesela žena. „Pozerám, že pod zbraňami Lovcov padlo ďalšie mesto. Zdá sa, že si sa rozhodol zničiť zlo na tomto svete tak, že zničíš všetkých jeho obyvateľov. Dáva to celkom zmysel, no nie? Ak všetkých zabiješ, nikto nebude môcť byť zlý a predstavovať hrozbu pre svety."

„Bola táto poznámka nevyhnutná?" spýtal sa ticho jej brat a ona sa uškrnula.

„Lovci!" oslovil ich V'alak. „Proroci sa ráčili navštíviť nás. Proroci, ktorí vidia všetko a všade nás poctili svojou ctenou prítomnosťou. Pravdepodobne ste o nich počuli pod inými menami – Žena v bielom a Muž v čiernom. Inokedy sa radi nechávajú nazývať Kráľovnou priestoru a Kráľom času. Človek by si bol pomyslel, že nám sem prišli prezradiť proroctvo, o ktorom sa šepká, no vyzerá to tak, že prišli iba nevďačne súdiť našu prácu, ktorou chránime svety – čo by vlastne mali robiť oni, nie je tak?" vykrivil jeden kútik nahor a jazva, ktorá sa mu ťahala od ľavého spánku po čeľusť sa mu zavlnila.

Zrak Lovcov padol na korunku na ženinej hlave a na ich oblečenie, ktoré zodpovedalo farbám, ktorými sa nechávali oslovovať. Tvár Muža v čiernom zostávala naďalej skrytá.

„Proroctvá hovoríme až na to príde vhodná chvíľa," prehovoril.

„Neprišli sme sem, aby sme hovorili o dianiach mimo tvoj priestor a čas, V'alak. Prišli sme hovoriť o niečom, čo veľmi chceš. Ukradneme si na to nejaké súkromie, ak dovolíš," poznamenala a veľavýznamne sa pozrela na svojho brata.

Za normálnych okolností by využili jej schopnosť prechádzať priestorom a brať so sebou pasažierov. Tentoraz bola nápomocnejšia vlastnosť Muža v čiernom. Spomalil čas, v ktorom sa nachádzali Lovci z Aldevaru, čím sa ocitli vo vlastnej časovej bubline. Im dvom, V'alakovi a ostatným bytostiam plynul čas stále normálne.

Nikto mohol utekať preč, kým ho Lovci nemohli prenasledovať.

„Trinásta Relikvia bola aktivovaná, no to už dobre vieš," prehovorila. „No zároveň Liga Civilizovaných rozbehla plán, ktorý sľubuje deštrukciu rozmerov, akú magické svety ešte nezažili. Zaujímalo by ma, či budeš pokračovať v honbe na Civilizovaných, alebo pôjdeš po nositeľovi, ktorý Relikviu nechtiac aktivoval?"