28. kapitola

436 14 0
                                    

Blonďavé dievča sa okamžite prebudilo a vytreštilo na Deana svoje hnedé oči. Medzi oboma účastníkmi tejto nepríjemnej situácie nastalo trápne ticho. Deana zrazu opustila bolesť hlavy aj suchosť v ústach. Len sa na to dievča díval a premýšľal, odkiaľ ju pozná a čo preboha robí v jeho byte.

„Môžeš mi vysvetliť...kto si a prečo ležíš na mojom gauči?"

„Vážne?" dievča nadvihlo obočie. „Som Jo...Jo Harvelle. To dievča z baru, v ktorom si sa včera opil?"

Dean chcel niečo povedať, no zarazila ho informácia o tom, že sa opil.

„Ja som sa včera opil?" dostal zo seba po chvíli ďalšieho ticha

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

„Ja som sa včera opil?" dostal zo seba po chvíli ďalšieho ticha.

Jo sa posadila a zamračene sa na Deana dívala. „Čo si zo včerajšieho dňa pamätáš?"

Winchester sa chcel zamyslieť, no v ten moment sa opäť ozvala ta neznesiteľná bolesť hlavy. Posadil sa na gauč, vedľa blondínky a pokúsil sa o priateľský úsmev.

„Zrejme mi to budeš musieť porozprávať ty. Čo sa mi včera stalo, že som to musel vyriešiť alkoholom?"

Jo sa tajuplne usmiala a Deanovi v ten moment došlo, že jej včerajší deň v stave opitosti celý vybľabotal.

----------

Dean

„Vrazil som vlastnému bratovi?" vyhŕkol Dean, keď Jo dorozprávala.

Nikdy nebol násilnícky typ. Sám seba nedokázal pochopiť. Musel sa svojmu bratovi okamžite ospravedlniť.

Neobťažoval sa prezliekaním do niečoho iného, len si na seba hodil koženú bundu a vyšiel zo svojho bytu. Úplne ignoroval to, že Jo tam ostala sama. Uháňal na parkovisko, kde mal zaparkovanú svoju milovanú Impalu. Teda...aspoň si to myslel, že ju tam má zaparkovanú.

Nebola tam. Na chvíľu spanikáril, neskôr mu to došlo. Jeho Impala ostala zaparkovaná pred barom, v ktorom sa včera opil.

Premýšľal čo bude robiť ďalej a ako sa dostane k svojmu bratovi. Nenávidel to, no nemal na výber. Musel si zavolať taxík.

----------

„Vďaka." Taxikárovi podal drobné a rýchlo vystúpil z jeho smradľavého auta.

Bol z jazdy neskutočne znechutený, no okamžite na všetko zabudol, keď ju zbadal.

„Zlatíčko moje, prepáč, že som ťa tu nechal samú celú noc," zašepkal svojmu milovanému autu a opatrne ho pohladil po kapote. Automaticky siahol do vrecka svojej bundy aby vytiahol kľúče. Zamračil sa.

„Nehľadáš toto?" ozvalo sa za ním.

Otočil sa a zbadal Jo, ktorá vo svojej pravej dlani držala presne to, čo on pred pár sekundami hľadal. Vybral sa k nej, schmatol kľúče a bez akéhokoľvek slova sa znova otočil a prešiel k autu. Odomkol si dvere, sadol za volant a...stiahol okienko.

UnbreakableWhere stories live. Discover now