45. kapitola

216 16 2
                                    

Moja hotelová izba bola úžasná. Takýto luxus som určite neočakávala. Mala som tam obrovskú posteľ do ktorej by sa úplne v pohode zmestili aj tri dospelé osoby. Oproti posteli visel na stene plazmový televízor. Pod ním sa nachádzala menšia biela komoda, do ktorej som si už stihla uložiť tričká a nohavice. Celá izba bola ladená do peknej béžovej farby. 

Tesne pred jednou som sa prezliekla do čistejšieho oblečenia, vlasy som si nechala rozpustené a vyrazila som ku recepcii. Mia sedela na stoličke a hrala nejakú hru na mobile. Vôbec si ma nevšimla, preto som si musela nenápadne odkašľať.

„Pripravená na zoznámenie sa s tvojimi novými šéfmi?" opýtala sa ma bez toho, aby na mňa pozrela.

„Samozrejme. Akí vlastné sú? V pohode, alebo sa mám báť?"

Konečne svoj mobil vypla a pozrela na mňa. „Ja si lepších šéfov neviem predstaviť."

„To ma potešilo," usmiala som sa. „Ako dlho tu už pracuješ?"

„Rok," odvetila.

Jej pohľad zrazu padol na schody, ktorými som pred chvíľou kráčala aj ja.

„Držím palce," šepla smerom ku mne, vystrela sa a tvárila sa vážne.

Zhlboka som sa nadýchla, na rýchlo som si ešte upravila tričko, ktoré som mala na sebe a sebavedomo som sa otočila čelom ku schodom, ktorými práve smerom k nám kráčal dospelý muž. Usmieval sa od ucha k uchu.

„Predpokladám, že ty budeš Katie," povedal, keď sa zastavil tesne predo mnou.

Prikývla som.

„Výborne. Ja som Arthur, jeden z majiteľov tohto hotela. Teší ma," podal mi ruku, ktorú som okamžite prijala. 

Neunikol mi jeho britský prízvuk.

„Aj mňa veľmi teší. Môžem sa vás na niečo opýtať?"

„Samozrejme," Arthur sa neprestával usmievať.

„Prečo ste sa rozhodli, že kontaktujete práve mňa? A ako ste ma vlastne našli? Som si istá, že som vám nikdy nepísala."

„No," prekrížil si ruky na hrudi. „Niekto sa za vás zaručil."

Okamžite mi došlo, kto to bol.

„Sam Winchester," vydýchla som.

„Kto iný?" ozvalo sa za mnou.

Prekvapene som sa otočila za veľmi známym hlasom. Sam tam naozaj stál, len pár metrov odo mňa. Nezdalo sa mi to.

Jeho prítomnosť ma potešila. Neviem prečo, možno preto, že to bol Winchester. Z oboch bratov sálala neskutočná charizma a oboch som ich mala naozaj veľmi rada.

Vydala som sa k nemu a nadšene som ho objala. Najprv ho moja reakcia prekvapila, preto pár sekúnd len bez pohnutia stál, no po chvíli mi objatie opätoval.

„Všetko si to vybavil tak rýchlo," žasla som. „Ďakujem."

„To nestojí za reč. Arthur a Mick sú moji starí známi, ktorí mi vždy ochotne pomohli. A nová brigádnička sa im fakt zíde," vysvetlil.

„Fajn, fajn," vmiešal sa medzi nás Arthur. „Prepáčte, že vás ruším ale o polhodinku musím byť niekde inde, takže by som ťa už veľmi rád oboznámil s tvojou prácou."

„Choď s ním, ja tu na teba počkám," ubezpečil ma Sam.

S úsmevom som prikývla a s Arthurom som sa vybrala na krátku obhliadku hotela.

-----

Približne o 20 minút som sa vrátila na recepciu. Sam sedel na gauči a listoval si v nejakom časopise.

„Som späť," prisadla som si k nemu.

Časopis rýchlo zatvoril a položil ho vedľa seba. „Takže? Páči sa ti tu?" zaujímalo ho.

„Veľmi," doširoka som sa usmiala. „Fakt. Šéf je skvelý, Mia pôsobí tiež sympaticky...akurát ma mrzí, že som sa nezoznámila aj s tým druhým majiteľom."

„S Mickom? Čo viem, tak ten je väčšinou na nejakej služobnej ceste. Predpokladám, že aj dnes, keď sa neukázal. Ale neboj sa, určite sa s tebou veľmi rád zoznámi, keď sa vráti."

„Tak ti teda ešte raz ďakujem za to, že si mi tu vybavil tak rýchlo brigádu."

„Rado sa stalo," úsmev, ktorý mal doteraz na tvári začal pomaly miznúť. „Dean sa stále neozval?"

Môj úsmev zmizol razom tiež. „Nie," pokrútila som hlavou. „Nechápem to. Je možné, že ma prestal mať rád?"

Áno, bola to fakt hlúpa otázka. No vážne ma zaujímal jeho názor. Pozná Deana dlhšie ako ja.

Sam chvíľu premýšľal nad odpoveďou.

„Nie, nemyslím si, že ťa prestal mať rád," povedal nakoniec

Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.

„Nie, nemyslím si, že ťa prestal mať rád," povedal nakoniec. „Neviem o čo mu ide a prečo sa tak správa, ale...ach, veľmi rád by som ti povedal niečo, čo by ťa mohlo upokojiť..."

„Jasné, chápem. Si rovnako sklamaný z jeho správania, ako ja."

„Počuj," zahľadel sa mi do očí. „Vyriešim to. Dobre? Na mňa sa môžeš spoľahnúť, ale to už predsa určite vieš."

„Viem," súhlasila som s ním. „Ale ako to chceš vyriešiť?"

„To už nechaj na mňa."

-----

Práca na recepcii v tomto hoteli bola perfektná. Veľa ľudí sa tu neubytúvalo, preto som mala väčšinou celú zmenu pokoj a tak som sa len flákala alebo som spolu s Miou ohovárala celebrity. Mia nemala v tomto meste žiadnych kamarátov, preto trávila čas so mnou na recepcii, aj keď práve nemala zmenu.

Na jednej takejto pokojnej zmene som si spolu s ňou prezerala instagram akéhosi známeho futbalistu. Ja som ho nepoznala, Mia áno. Debatovali sme o tom, či sa k nemu jeho manželka hodí alebo nie. Boli sme také zaujaté tým instagramom, že sme si ani nevšimli muža, ktorý stál priamo pred nami a čakal, kým si ho aspoň jedna z nás všimne. Všimli sme si ho až vtedy, keď zacinkal recepčný zvonček, položený na stole.

Postavila som sa zo stoličky, na ktorej som doteraz sedela a pozrela som sa na nášho nového hosťa.

Na sekundu som prestala dýchať. Sníva sa mi, alebo...

„Katie?"

Jeho prekvapený hlas ma okamžite dostal naspäť do reality.

„Ahoj, Dean."

"

Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
UnbreakableDove le storie prendono vita. Scoprilo ora