35. kapitola

255 18 1
                                    

Prvý krát som u Deana prespala. K ničomu vážnemu ale nedošlo. Ráno nás oboch zobudil Deanov telefón, teda, konkrétne jeho otravný budík. Dean ho o pár sekúnd vypol a neochotne vstal z postele.

Namieril si to do kúpeľne. Ja som ostala ležať a rozhodla sa, že si ešte na chvíľku zdriemnem. Vôbec sa mi nechcelo vstávať z jeho postele. Zrazu mu ale telefón začal opäť vyzváňať.

„Dofrasa," ozval sa nahnevane z kúpeľne. 

Vrátil sa do spálne, ešte s holiacou penou na tvári. Musela som sa usmiať.

Dean zobral telefón do rúk a sadol si na posteľ. Hovor musel dať na reproduktor, pretože nechcel, aby si od tej peny pošpinil celú obrazovku.

„Sammy?" ozval sa, keď hovoril prijal.

„Dean?"

„No? Čo je?"

„Pracuješ dnes?"

Dean nad jeho otázkou pretočil očami. „Samozrejme, že dnes pracujem Sam. Pracujem celý týždeň, okrem víkendu."

„Do kedy?"

Starší brat sa zamyslel. „Do jednej."

„A potom už máš niečo naplánované?"

Dean sa na mňa pozrel. Pokrútila som hlavou.

„Nie, nič. Zatiaľ," dodal.

„Super, pomôžeš mi postrážiť deti," povedal Sam a Dean sa po týchto jeho slovách prudko postavil z postele.

„Pomôžem ti čo?"

„Postrážiť mojich chlapcov. Ruby pred chvíľou volali, že sa musí urýchlene dostaviť do Denveru a ja...neviem, či sa sám dokážem postarať o oboch."

„Ja si zasa nie som istý tým, že som na stráženie detí vhodná osoba," povedal Dean.

Musela som sa na posteli posadiť a...tresnúť ho po hlave, presne tak, ako to mala vo zvyku robiť Lucy Isaacovi. Jeho brat potrebuje pomoc a on ho chce takto odbiť?

„Au...fajn, dobre...pomôžem ti...ale nezvykaj si na to."

„Vďaka, Dean. Máš to u mňa. Pozdravuj Katie...zatiaľ sa maj."

Hovor skončil a Dean vrátil telefón na nočný stolík. Otočil sa čelom ku mne a prižmúril oči.

„Ty si ma vážne tresla po hlave?"

Zasmiala som sa. „No a? Zabralo to."

Načiahol sa a pritiahol si ma k sebe. Chystal sa ma pobozkať, no musela som ho zastaviť.

„Najprv sa choď doholiť," pripomenula som mu.

„Pôjdem, ale najprv..." a pobozkal ma na líce, na ktorom mi ostal kúsok z jeho holiacej peny.

„Blbec," penu som si z tváre zotrela a opäť sa zababušila do jeho periny.

Dean ma nechal samu a vrátil sa do kúpeľne, kde si dal aj rýchlu sprchu. Keď sa vrátil, bola som už hore a obliekala sa.

„Je ti dúfam jasné, že dnes nám s tými deťmi pomôžeš aj ty," pozrel na mňa a uterákom sa snažil čo najrýchlejšie usušiť mokré vlasy. 

„Už som sa bála, že mi to nenavrhneš," rýchlo som si obliekla nohavice. „Rada vám pomôžem."

„Super," potešil sa. „Musím už ísť, lebo meškám."

Vybral sa ku vchodovým dverám.

„To sa ani nenaraňajkuješ?" opýtala som sa ho ešte.

„Nestíham," odvetil.

UnbreakableWhere stories live. Discover now