2. kapitola

754 39 3
                                    

„Fajn," Lucy sa spokojne usmiala a pozrela sa na mňa. „Vyber si nejaký nick a napíš mu," poradila mi. 

Naklonila som sa bližšie k obrazovke a všetky prezývky chvíľu skúmala. Žiadna ma však nijako neoslovila. Nakoniec som sa teda rozhodla pre tú, ktorá bola prvá v poradí.

„DeWi," prečítala som ju nahlas a Lucy na tú prezývku následne klikla s myškou.

„Nech sa páči, teraz je to na tebe." 

Na chvíľu som sa zamyslela a napísala jednoduché:

KittyKat: Ahoj.

„Super. Teraz len počkáš, či ti odpíše," oznámila mi Lucy. 

„A smiem aspoň vidieť jeho fotku?"

Lucy sa zasmiala. „O to tu ide!" vykríkla. „Je to anonymná stránka. Žiadna fotka, žiadne meno, ani bydlisko, ani fakulta či ročník. Nič. Len nick, na ktorý si klikla. Informácie o ňom sa dozvieš jedine tak, že si s ním budeš písať," vysvetlila.

Pretočila som očami a vstala som z postele svojej kamarátky, pričom som prešla k tej mojej. Z tašky som vytiahla notebook, ktorý som následne zapla a pustila sa do opravovania seminárnej práce, keďže čakanie na to, či mi ten neznámy odpíše ma vôbec nelákalo.

----------

Bolo niečo po šiestej hodine večer. Seminárnu prácu som mala hotovú, hodila som si ju ešte na USB s tým, že zajtra si ju v škole vytlačím a odovzdám.

Sedela som za stolom a prechádzala si poznámky z jednej prednášky, ktorá bola celý semester zameraná na pravek.

Prišlo mi vtipné, že na strednej škole som k praveku zapísala ledva jednu stranu

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Prišlo mi vtipné, že na strednej škole som k praveku zapísala ledva jednu stranu. Na vysokej to bolo asi sto strán. Neverila som tomu, že niekto dokáže o takomto nudnom období (aspoň pre mňa nudnom) spracovať toľko informácií.

„Práve som zistila, že tá sociálna sieť má aj mobilnú verziu," ozvala sa Lucy, ktorá celý čas ležala na posteli a s niekým si písala.

„A zistila si aj to, koľko sa toho máme na ten pravek naučiť?" opýtala som sa, na čo sa Lucy len nahlas zasmiala.

Rýchlo sa postavila a prešla až ku mne. Zošit s mojimi poznámkami zobrala do rúk a hodila ich na posteľ, na ktorej som už niekoľko mesiacov spávala.

„Čo to robíš?" pozrela som sa na ňu a zamračila sa. 

„Máme ešte mesiac do skúškového, tak čo panikáriš?" brnkla mi po nose. „Idem s Emily do parku, ideš s nami?"

Emily bola prváčka, rovnako ako ja a Lucy, na rozdiel od nás ale  študovala umenie. Bola to príjemná baba, no ja som sa s ňou nemala o čom veľmi rozprávať. Lucy ju však z neznámeho dôvodu zbožňovala.

Pokrútila som hlavou. „Nie, ja..."

„Budeš sa učiť. Áno...chápem," skočila mi do reči a jemne ma potľapkala po pleci. „Ale neprežeň to s tým pravekom," zasmiala sa a opustila izbu.

Namiesto zošita som do rúk zobrala notebook. Usadila som sa na posteľ a nedočkavo sa prihlásila na tú novú sociálnu sieť. Ešte pred troma hodinami ma vôbec netrápilo, či ten neznámy DeWi odpísal, no teraz som bola hrozne zvedavá. Rozbúšilo sa mi srdce, keď mi na hlavnej stránke ukázalo oznámenie: Máte 1 novú správu.

DeWi: Čo viedlo slečnu k tomu, aby mi napísala?

UnbreakableWhere stories live. Discover now