Unbreakable

18. kapitola

Bola som v univerzitnej knižnici a snažila som sa nájsť učebnicu latinčiny, ktorá mi tento semester vôbec nešla. Aj sa mi nejakú podarilo nájsť, preto som v nej začala listovať, aby som sa uistila, že mi s mojim samoštúdiom pomôže.

„Katie?"

Otočila som sa za hlasom a učebnica, ktorú som držala mi od prekvapenia takmer vypadla z ruky.

„Thomas?"

Menovaný sa usmial, zrejme sa potešil, že si jeho meno ešte stále pamätám.

„Bingo," pristúpil až ku mne, učebnicu mi z ruky zobral a položil ju na stôl.

Zmätene som sa na neho dívala, pretože som vôbec nečakala, že sa ku mne ešte niekedy prihovorí. Predpokladala som, že sa mi chcel ospravedlniť za to, že ma na tom plese úplne ignoroval.

„Prišiel si si vypožičať nejakú knihu?" pokúsila som sa vyčarovať úsmev. Cítila som, že je falošný, nie úprimný.

Thomas prikývol. „Chcem sa začať učiť na skúšku z dejín umenia. Vedela by si mi nejakú knihu odporučiť?"

Bol ešte len koniec marca a on už hľadá knihu, aby sa učil na skúšky, ktoré začínajú až v strede mája? Z tváre mi okamžite zmizol môj falošný úsmev. Jeho požiadavka bola divná a nezvyčajná, no možno je to len nejaký šprt a chce sa začať učiť skôr ako ostatní. Dokonca skôr ako ja.

„Prepáč, ale mňa umenie akosi nezaujíma," povedala som mu nakoniec.

„Ach, jasné," zamumlal a pohľad mu padol na učebnicu, ktorú mi pred chvíľou tak nezdvorilo vytrhol z ruky. „Baví ťa latinčina?"

„Nie...vôbec mi nejde, tak sa chcem niečo doučiť sama."

Thomas vyčaroval žiarivý úsmev „Popravde, mňa celkom bavila. Mohol by som ti s tým doučovaním pomôcť, ak by si chcela."

Celým telom mi prešiel nepríjemný pocit. Nie, určite nechcem, aby ma doučoval akurát on.

„Eh...vďaka," odvetila som neisto. „Ale myslím, že to zvládnem aj sama."

Otočila som sa mu chrbtom, znova som do rúk zobrala tú učebnicu a začítala som sa do nej. Čakala som, že odíde, no nestalo sa tak a opäť sa snažil začať nejakú zmysluplnú konverzáciu.

„Chcel som sa ti ešte ospravedlniť za ten ples. Za to, že som ťa ignoroval. Nebolo to úmyselné, len...bola si taká krásna a ja som sa strašne hanbil," nervózne sa poškrabal na hlave. „Nie som zvyknutý na to, že so mnou trávi čas také pekné dievča ako si ty."

On so mnou flirtuje??

„Na plese som bola len výrazne nalíčená, inak som úplne normálna baba," zaprotestovala som, Thomas ale pokrútil hlavou.

„Si krásna aj teraz," povedal to tak potichu, že som to ledva počula.

Rozbúšilo sa mi srdce. Keby som bola nezadaná, tak by mi jeho slová aj lichotili, ale teraz? Túžila som po tom, aby mi niečo také povedal Dean, nie Thomas...

„Musím pracovať," povedala som a tým som sa mu pokúsila naznačiť, že je čas ísť.

„Jasné. Chápem," Thomas to našťastie pochopil.

Priateľsky mi zamával a pobral sa preč. Na dverách sa takmer zrazil s prichádzajúcim Deanom, ktorý na neho hodil nahnevaný pohľad. Thomas si to našťastie nevšimol, ja však áno.

„Čo tu chcel?" opýtal sa ma a ja som nad jeho otázkou musela pretočiť očami. „Nepáči sa mi, keď predo mnou pretáčaš očami," upozornil ma.