34. kapitola

264 20 4
                                    

„Nenávidím ju! Tak strašne ju nenávidím."

Posledná hodina s Deanom skončila a ja som sa stále nemohla spamätať z toho, ako sa do mňa tá krava pred všetkými pustila.

„Nemusíme tam v piatok ísť, ak nechceš," navrhla Lucy.

Pozrela som na ňu a odhodlane som sa vystrela. „Pôjdeme tam! Je to skvelá príležitosť, ako všetkým ukázať, že medzi mnou a Deanom nič nie je."

„A skvelá príležitosť nakopať im v tej súťaži zadky," zasmiala sa a ja som s ňou súhlasila.

Namierili sme si to na internát. Dnes sme už žiadnu hodinu nemali. Vonku, pred univerzitou mi vo vrecku zavibroval telefón.

Dean: Nechceš sa u mňa dnes večer zastaviť?

„Píše ti Dean?" zaujímalo moju kamarátku.

„Ako vieš?"

„Pretože sa usmievaš ako idiot," vysvetlila a zasmiala sa.

Pretočila som očami a odpísala mu.

Katie: Jednoznačne.

-----

Dean:

Dean sedel za jedálenským stolom a akurát večeral, keď mu niekto zaklopal na vchodové dvere. Nedojedené jedlo nechal na stole a šiel tie dvere otvoriť.

„Ahoj," pozdravila ho Katie a bez toho, aby počkala na pozvanie vstúpila do jeho bytu.

Dean sa len pousmial a dvere rýchlo zatvoril.

„Čo dobré si jedol?" pristúpila ku stolu. „Hranolky!" zvolala nadšene a jednu malú hranolku si strčila do úst. „Len hranolky?" otočila sa na Deana.

„Aj hamburger," odvetil. „Keby som vedel, že si dáš, tak by som objednal aj pre teba."

Vrátil sa ku stolu, za ktorý si sadol a začal dojedať zvyšky svojej večere. Katie stála pred ním a nad niečím premýšľala.

„Čo je?" pohladil ju po ruke, ktorou sa opierala o stôl.

„Nič," zrazu posmutnela. „Len som si spomenula na dnešnú hodinu s tebou. Ale neriešme to," nahodila úsmev. „Čo budeme robiť?"

Dean sa usmial.

„O niečom by som vedel

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

„O niečom by som vedel."

Katie:

Dean vstal, zobral moju ruku do svojej a preplietol si so mnou prsty. Doviedol ma do spálne. V jeho byte som už niekoľko krát bola, ale v spálni ešte nie. Rozhliadla som sa. Mal to tu naozaj veľmi pekne vybavené.

„Koľko žien tu už predo mnou bolo?" položila som otázku a vzápätí som si aj uvedomila, akú hlúpu a trápnu. Sadla som si na jeho posteľ a od zahanbenia som si schovala tvár do dlaní. „Prepáč," šepla som.

UnbreakableOn viuen les histories. Descobreix ara