𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅

1. časť

Pani sa od počítača neochotne otočila, aj keď som si bola viac než istá, že môj pozdrav zaregistrovala už prvý krát.

,,Prajete si?" Zamrmlala otrávene a okuliare s hrubým rámom si prstom posunula po línii nosa.

,,Mala by som tu byť ubytovaná. Budem tu študo..."

,,Meno?" Skočila mi do reči.

,,Arriana."

,,Aká Arriana? Pre boha dievča, ide to z teba ako z chlpatej deky. Myslíš, že si jediná, kto sa sem príde dnes na poslednú chvíľu ubytovať?" Zapichla do mňa vražedný pohľad.

Momentálne by každý okolo mňa okamžite odhalil, že som rodený introvert. Zo všetkého najradšej by som sa zakopala rovno pod zem a už nikdy odtiaľ nevyliezla.

,,Ach, prepáčte. Arriana Frei," hlasno som preglgla, nervózne sa obzerajúc po študentoch, ktorý sa okolo mňa hemžili v stále vyššom počte.

Pani za pultom nadvihla obočie a skúmavo si premerala moju tvár.

,,Nevyzeráš, ako cudzinka."

,,Môj otec má Talianske korene," vysvetlila som a pristihla sa, ako nervózne prešľapujem z nohy na nohu.

Bez ďalších otázok natiahla ruku smerom ku mne a ja som jej bleskovo podala papiere, ktoré som zvierala v ruke.

Čosi zúrivo naťukala do počítača a po pár mučivých minútach, keď sa už za mnou začal tvoriť netrpezlivý rad mojich budúcich spolužiakov mi podala klúče, s malou červenou kľúčenkou.

,,Ďakujem," zahabkala som a pobrala sa konečne na odchod.

,,Kufor!" Ozvalo sa za mnou.

Nechápavo som sa obzrela za seba.

Jasné, môj kufor!

Znovu to prekliate ,prvý' krát.

Pri pulte stálo vysoké dievča s prekrásnou blond hrivou a doširoka sa usmievalo.

,,Nech sa páči," povedala milo a posunula kufor bližšie ku mne, aby som sa nemusela predierať cez čoraz väčší dav ľudí.

,,Ďakujem," zamrmlala som a s červeňou v tvári som trielila ku výťahom.

Chodba na druhom poschodí už teraz pôsobila, ako by sa tu denne konali býčie zápasy. Všade po zemi sa váľalo oblečenie, sáčky od čipsov a prázdne fľaše od alkoholu. Bolo toho samozrejme oveľa viac, ale na dôkladnú analýzu som nemala žalúdok.

Na šťastie sa mi rýchlo podarilo nájsť dvere s číslom tridsaťšesť. Siahla som na kľučku, aby som sa presvedčila, či sa moja spolubývajúca už náhodou neubytovala. Izba bola na moje prekvapenie zamknutá. Ešte väčšie prekvapenie ma čakalo vo vnútri. Napriek tomu, že som na internát dorazila medzi poslednými, stále bola prázdna.

Možno budem mať to šťastie a ostanem sama.

,To určite, nezabudla si, že si tu prvý krát? To predsa neznačí nič dobré', ozvalo sa moje svedomie a pripomenulo mi moje prekliatie s názvom ,prvý krát.'

V tej chvíli sa dvere rozleteli a dnu vstúpila prekrásna blondínka, ktorá mi svoj úsmev prvý krát venovala už na recepcii.

,,Ahoj, ja som Jenna. To je ale náhoda," ukázala rad dokonale bielych zubov, pri úsmeve hodného oscara.

,,Arriana Frei," podala som jej ruku na pozdrav.

,,Fíha, to je vážne zaujímavé meno. Ale ak budeš súhlasiť, mohli by sme ťa volať napríklad...napríklad Ria. To znie super, čo povieš?" Sladko sa usmiala.