Cigarettes

•~•41•~•

,,Pridaj plyn a nenariekal. Ty si hovoríš chlap? Keby som tam sedela ja, mala by som väčšie gule než ty," neviem čo to do mňa vošlo, ale fungovalo to. 

,,Niekto má provokačný deň, čo?" 

,,Prečo si taký pokojný? Veď nás sledujú! Čo urobia, keď nás chytia?"

,,To nechci vedieť." 

Stále boli bližšie a bližšie a najhoršie bolo to, že sme im nemali, kde uniknúť. Pred nami bola len dlhá rovná cesta a žiadna odbočka. Zrazu boli tak blízko, že sa zozadu dotkli nášho auta. 

,,Preboha, Aaron! Oni nás zabijú!" panikárila som. ,,Radšej sa vzdajme! Aaron, možno ti odpustia! Dajú nám pokoj! Dáme im drogy!! Aaron, dáme im akciu! Prosííím, Aaron!!" 

,,Prestaň fňukať a aj ty niečo urob!"

,,A čo??!" Natiahol sa dozadu a vybral zbraň. 

,,Podrž volant." Kým sa Aaron natiahol z okna von, ja som za ten čas riadila. 

,,Hlavne nikoho nezabi!" Po pár výstreloch si sadol späť, chytil jednou rukou volant a podával mi zbraň. 

,,Z mojej strany je to dosť ťažké, netrafil som ani raz. Skús to ty." 

,,Ja? Ale veď, ja som nikdy nedržala zbraň v rukách a okrem toho, videla som ich iba vo filmoch! Čo keď si ublížim?!" Znova sa nás dotkli zozadu a tentoraz  sa nás snažili vytlačiť mimo cesty. 

,,Tak si vyber, buď nás chytia alebo si ju vezmeš do rúk a pokúsiš sa svojou nešikovnosťou trafiť ich kolesá." Nahnevane som si vzala zbraň a vyšvihla sa na okno. Vietor mi šľahal do tváre a najprv som sa nevedela skoncentrovať, no potom som namierila na zadné koleso a vystrelila. Netrafila som. ,,Mier trošku mimo cieľa! Keď vôbec mieriš." 

Okná bieleho Range Rovera sa začali naraz otvárať a rovno z obidvoch sa začalo na nás strieľať. Rýchlo som vpadla do auta a skryla sa do sedačky. 

,,Annalívia, teraz si jediný človek, ktorý nás môže zachrániť. Keď im nezničíš aspoň jednu gumu, tak sme v háji!" 

,,Veď oni na nás takisto strieľajú! My sme ich vyprovokovali! Všetko je to tvoja chyba!!" 

,,Annalívia, daj sa dokopy a neplač. Predstav si, že to auto sú tvoje problémy a ty sa ich zbavíš jedine tým, že ich jedným výstrelom pripravíš o gumy." 

,,Tak fajn," zhlboka som sa nadýchla a vyklonila z auta. Namierila som a vystrelila. Biely Range Rover už za nami nestíhal, no stále bol blízko. Namierila som na predné kolesá a dvakrát stlačila spúšť. Biele auto zastavilo v strede cesty a my sme boli zachránení. Vkĺzla som do auta a vyčerpane si vydýchla. 

,,No, to som nečakal,"potichu poznamenal. 

,,Skrýva sa vo mne duch mafie," zamachrovala som, ale moje srdce bolo na pokraji kolapsu. 

Aaron vytiahol svoj mobil, vytočil nejaké číslo a dal na hlasitý odposluch, aby ho mohol uložiť do držiaka na mobily. 

,,Čakal by som od každého telefonát, len od teba nie. Ako sa máš, bráško?"po niekoľkých pípnutiach sa ozval z mobilu Johnyho hlas.

,,Nemám čas na kecanie, John. Potrebujem od teba láskavosť." 

,,Len si povedz, Cash, a máš to mať."

,,Potrebujem auto, ale nie tvoje ani nikoho od vás. Úplne cudzie a nenápadné, samozrejme, nie ukradnuté." 

,,Jasné, donesiem ti ho, kam len povieš. Takže je to pravda, že ju hľadajú? Moju princeznú, Annulíviu."

,,Nemám čas sa vykecávať, John. Pošlem ti adresu a budem ťa tam čakať," a zložil, lenže mne v hlave vybuchla bomba. 

,,Aaron?! Prečo Johny povedal, že ma hľadajú? " 

,,Myslel mňa, teda nás oboch," odpovedal pokojne. 

,,Prestaň mi klamať, jasne som počula, čo povedal. Nerob zo mňa hlúpu!" Bolo to čudné. Prečo by hľadali práve mňa. Ja som nikomu nič predsa neurobila. 

,,Tak fajn,"povedal, ale nič viac k tomu nepovedal. 

,,Ty mi o niečom klameš, Aaron?" opýtala som sa a bála som sa odpovede. 

,,Vonku sa stmieva, zastavíme pri najbližšom hoteli a ubytujeme sa." 

,,Neodbočuj od témy, ale odpovedz mi!" znervózňoval ma fakt, že mi klamal a ešte sa to snažil aj zakryť. 

,,Idú po tebe, nie po mne, Annalívia. Taká je pravda." 

Tadááá .. Nezabíjajte ma :(