Nepriestrelní - Spojenie ciest (BU 2)

YoonGi

Klamal by som, ak by som povedal, že sa cítim úplne sám. Je pravda, že nikoho nemám, ale nie je to tak, že mi to vadí, alebo že by som sa cítil osamelo. Takto som to iba ja... iba ja a piáno. Už je to dlhých pár rokov, čo byt vyhorel. 

Doteraz praskanie dreva pod jazykmi ohňa pohlcuje každé zákutie mojej mysle. 

Nikdy to neprestane, to ani neočakávam. 

Piáno vo chvíľkach plače pod mojimi prstami. V mojich ušiach sa jeho tóny topia v spomienkami ochladených plameňoch a v niektorých momentoch pociťujem, ako sa mi z prstov plamene plazia po pažiach až k ušiam. Prehltnem horúce slzy, uvoľním ironický úsmev a nechám svoje telo padnúť chrbtom na gauč. Natiahnem sa za zapaľovačom a krabičkou cigariet. Jednu si šikovne vložím medzi pery a zažnem plameň. 

V tú chvíľu sa však moja hlava úplne vypla, nechtiac som sa ponoril kamsi úplne mimo tento svet, a ako som tak premýšľal, cigareta vypadla z mojich úst na zem a plameň zmizol, len čo som zo zapaľovača pustil prsty. 

"Min Yoongi??!" volal na mňa akýsi pevný mužský hlas spoza dverí a trpezlivo na nich klopal. Otrávene som sa k nim otočil a zdvihol sa pre cigaretu, aby som ju tento krát už zapálil. Sedel som a bol ticho. Nakoniec odíde ako všetci ostatní. Nechápem, čo ešte chcú, je to otravné. 

"Potrebujem s tebou hovoriť! Si tam človeče?!" 

Otrávene si povzdychnem, opriem sa dozadu a vydýchnem dym. 

"Volám sa Kim Namjoon!" 

Nepripadá si trápne? Len tak kričať pred cudzími dvermi? Nepoznám ho... 

"Skap a nechaj ma!!!" 

"Nie som reportér...," ozvalo sa spoza dverí už potichšie a až po dlhšej chvíli. 

Fajn... 

Zahasím cigaretu, otvorím dvere dokorán a pozdvihnem pohľad o čosi vyššie. Možno len o niečo málo mladší chalan mi venuje pomalý, ale za to veľmi pozorný a sústredený pohľad. 

"Teší ma," vyceril na mňa v úsmeve zuby a nastavil ruku. Možno prehliadol môj nechápavý výraz... 

"Vrav, čo chceš...," povzdychnem si, poškrabem sa na zátylku a narovnám si trpezlivo chrbát. 

"Nemyslím si, že to ty si podpálil byt." 

"Wooow, zázraky sa dejú. Gratulujem, si jeden z mála," poviem sarkasticky a krátko sa zasmejem. "Nie fakt, máš na lepších priateľov, než som ja." Rozhodnem sa zavrieť dvere. 

"Yoongi." Zasekol Kim Namjoon chodidlo medzi dvere, aby sa nedali zavrieť. 

On ma oslovuje menom? 

"Čo je? Vyzeráš slušne, ale si strašne drzý," povzdychnem si otrávene a otvorím znovu tie prekliate dvere. 

"Možno chceš byť sám a máš to tak rád... ale nikto nechce byť sám celý čas." Ustúpi trochu dozadu. Zrejme, aby som nadobudol pocit, že nie som utlačovaný. A hej... zabralo to. 

"Čo ty o tom akože vieš?" trochu sa smejem, pretože je to celé neskutočne smiešne. 

"Poznám to... a poznám ďalších takých ľudí. Myslíme si, že by si sa k nám hodil." 

"Nie som si tým úplne istý," zamračím sa trochu. Založím si zamyslene ruky na hrudi. Predsa len, dlho som normálne s ľuďmi nehovoril... a keby len to... 

Keď je človek stále sám, stáva sa z neho tak trochu psychopat. A ja som sa tak pri ňom dosť cítil. 

"Je to tvoja voľba. Ale zaujal si ma, Kim Taehyung ťa obdivuje a Kim Seokjin má v takýchto veciach vždycky pravdu. Môžeš sa na nás spoľahnúť," mierne sa usmial a znovu natiahol ruku.
Celý čas nič a teraz mi tento tu ponúka rovno tri priateľstvá... 

Buď ma to zničí, alebo niečo získam... 

Toto je psycho... Nuž a... psycho sa mi páči. 

"Čert to ber..." Podám Namjoonovi ruku. 

Presne tak som sa dostal k bangtanu ja. A bolo to lepšie, než som očakával. Asi preto, že odo mňa nikto nič nečakal. Každý z nás mal svoju voľnosť a priestor. Viazalo nás iba to, že sme držali jeden druhého, keď to bolo potrebné. Časom sme zisťovali, kto má čo podobné, a zistili sme, že nepríjemné situácie nie sú to jediné, čo nás spojuje. 

Boli tu aj spoločné večeri, zdieľané úsmevy i slzy, a čo hlavne... spojovala nás láska k hudbe, láska k umeniu. Obdivoval som Namjoonovu iskru pre tvorbu a priateľstvo... pre mier. Začal som tvoriť oveľa viac hudby a textov. Z otravného Taehyunga sa pomaly ale isto stával veľmi dobrý kamarát a ani sme sa nenazdali, bolo nás tu sedem. Sedem strašne pošahaných chalanov s veľkou vášňou, talentom a milujúcim srdcom. 

Toto je koniec tejto knihy, avšak pokračovanie nájdete v knihe Nepriestrelní - 2cool 4skool. Teším sa na Vás <3 I purple you ARMY's.