Nepriestrelní - Spojenie ciest (BU 2)

SeokJin

Trvalo týždne, než sa mi podarilo postaviť Jungkooka úplne na nohy, ale nakoniec som z neho vymodeloval správneho chalana, akým má byť. Už hneď od začiatku k nám dokonale pasoval a nikomu neprekážal. Možno tak v tom, že od tej doby skoro nebolo času byť iba s Namjoonom a tú situáciu iba predĺžila ohromná správa.  

Neďaleko sa natáča nový film a mňa si vybrali, aby som sa zúčastnil konkurzu na hlavné i vedľajšie postavy. 

Najhoršie vraj môžem dopadnúť ako servírka na obedy pre hercov, čo nie je veľmi pozitívne, ale je to konečne nejaká reálna šanca, aby som si mohol zahrať a byť hviezdou. 

A tak som tu. Vzpriamene sedím a len nemo pátram po čakárni, kedy budem na rade. Bolo nás tu veľa, ale určite na ostatných mám a zaujmem režiséra. 

Olizol som si pery a usmial sa sebavedome na odraz v zrkadle naproti mne, načo som si nemohol nevšimnúť udivené pohľady okolo mňa. 

"Ospravedlňte ma," usmial som sa milo na všetky tie tváre a zodvihol sa zo stoličky.  

"Kim SeokJin?" Otvorili sa dvere a môj plán stiahnuť sa na toaletu bol zamietnutý. Slečne som venoval oslnivý úsmev a nasledoval ju dovnútra. Za nami som zavrel dvere a oddýchol si, aby som rovnako žiarivý bol i pred režisérom, ktorý si preberal v ruke viacero papierov.  

V tú chvíľu mi stuhol úsmev na tvári. V podstate tak, ako to bolo v pláne.  

Ale toto nebolo v pláne. 

"Pán Kim SeokJin, takže... vašou úlohou bude očakávane predviesť nacvičený scenár, ktorý sme vám poskytli cez e-mail. Samozrejme, aby ste nehovoril iba do vzduchu, tuto pána Kim-" 

"Taehyunga... robíte si srandu?" uhol mi úsmev na stranu v krátkom smiechu. 

"Hovorím celkom vážne. Kim Taehyung bol vybraný, aby zahral na konkurzoch druhú rolu. Ukážka tak bude precíznejšia a reálnejšia. Bohužiaľ o skutočnú rolu nemá záujem, čo je škoda, i keď teraz zháňame skôr dámy. Poznáte sa?" 

Čo tam dopekla robí Tae?! 

Zatiaľ očividne iba stál s očami otvorenými dokorán a prekvapene na mňa zízal.   

"Poznáme? Je skoro ako môj brat!" začal som sa skoro hystericky smiať a nervózne hrabať vo vlasoch, lebo som poznal tú scénu veľmi dobre. 

On mi to snáď prišiel zničiť... Je to doslova moja najväčšia šanca na poriadnu rolu. 

"Eh... em... Jin-hyung," začal Tae akosi mávať rukami a špúliť pery, ako vymýšľal, čo povedať. "Netušil som, že ideš na tento konkurz," pokrivil zvláštne tvár a pozrel sa inam. Keby som ho nepoznal, povedal by som, že kecá. 

"No... iný tu nie je." Gestikuloval som rozrušene rukami. "Hneď budeme pokračovať pane," odhalil som v úsmeve na režiséra zuby a potiahol Taeho za rameno na stranu. 

"Ty mi to chceš snáď prerušiť..," hovoril som potichu na neho a môj výraz potemnel. 

"Oooohh nie nie nie. Jin... si dobrý herec. A fakt...," sykol a uhryzol sa do pery, "fakt som toto nečakal." 

"Tae dopekla, ja som ani nevedel, že chceš hrať." 

"Aj možno chcem... ale v mojom živote na to nie je čas." Zatváril sa znechutene. Taeho život sa točil iba okolo domáceho násilia a robenia hlúpostí s nami. 

Povzdychol som si. Prešiel si rukou po tvári a otočil sa okolo svojej osy. "Dobre... chápem. Ale tá scéna... má to byť dievča. Ty nie si dievča, a dokonca si môj a Namjoonov kamoš. Akokoľvek dobrý som herec, tak toto je pre bangtan absolútna hlúposť." 

"Prosím ťa. Je to iba jedna scéna. Potom sa na tom môžeme smiať," usmial sa provokatívne. Napriek všetkému sa neustále usmieval. "Navyše to je iba akože." 

"Ani akože! Veď Namjoon-!" 

"Čo s ním?" 

"Ah..." Zamračil som sa na Taeho. Už som toho mal plné zuby. Dobre vie, čo medzi nami je. A ja dobre viem, že by mu Tae neublížil. 

"Hovorím... si dobrý herec. Kašli na to, zahrajme to a už sa to nestane..." Pozrel sa na mňa presvedčivo a pobúchal ma po chrbte. Nakoniec sa milo usmial. "Veď to nie je podvádzanie preboha," našpúlil na mňa pery. "Je to proste hra." 

"Fajn... ale len preto, že tú rolu fakt chcem," zasmial som sa potichu a potlačil Taeho späť dopredu. "Tak môžeme začať," oznámil som režisérovi a obaja sme sa zhlboka nadýchli. 

"Skvelé. Takže... akcia!" zvolal režisér a mohli sme začať. 

"Jae-eun!" zvolal som skoro ihneď. Schmatol som Taeho za ruku podľa scenára a prinútil ho otočiť sa okamžite čelom ku mne. V mojich očiach sa topili iskry z obáv mojej postavy. Prichytil som si druhou rukou na chvíľu i jeho pás. Skutočné dievča by sila môjho ťahu mohla rozkývať a Jae-eun by skončila pod mostom. Taeho oči sa prekvapením zaleskli a pery sa mu zachveli, pátrajúc po naučených textoch. 

"Ne-nechaj ma!" Trhol Tae slabšie rukou na odpor. Jae-eun cítila ten podraz. "Všetko viem! Woohyun... Woohyun mi to vysvetlil...," stíšil sa jeho hlas. 

"Ah..." Prikyvoval som s nahnevaným výrazom. "Jasné, že on... ten jeden." Kopol som do vzduchu. V scéne tam totiž stojí kontajner a postava má byť na Woohyuna skutočne rozčúlená.

"Jae-eun." Otočil som sa rýchlo späť na 'akože vydeseného' Taehyunga. "Woohyun je proti mne neprávom. Nič z toho nie je pravda." Chytil som Taeho za obe dlane a pozrel sa mu hlboko do očí. "Nikdy... nikdy by som bez teba do Ameriky neodišiel a už vôbec som nebol s tým dievčaťom," stíšil som hlas, aby to znelo čo najviac romanticky. Moje pery sa už sotva odlepovali od seba a dokonca sa mi zaleskli oči. 

"To ti mám naozaj veriť...?" Zakrútil Tae zľahka hlavou. Jeho tvár bola tak presvedčivo smutná. Prešiel som po nej pomaly prstami a snažil sa z toho nezblázniť. Trhane som sa nadýchol. 

"Čomu inému už len veriť? Než tomu, čo dobre vieme, že cítime... Jae-eun." Priblížil som sa pomaly k jeho tvári. Hlavne dúfajúc, že režisér včas zakričí "strih". 

Pootvoril som pery a všimol si, ako Tae zatvára oči. To nemyslí vážne... 

"Kim Namjoon...," to boli dve slová, ktoré Taemu vyšli pri výdychu z úst. Bolo to potichu, ale celkom jasne som to počul. 

V tú chvíľu po mne vystrelil Taeho pohľad.  

Následne zmätene vybehol po svojej bunde a preletel dverami preč. 

"Vidíme sa von," zamumlal ešte rýchlo, zatiaľ čo režisér rozkázal stop všetkým kamerám. 

Díval som sa na dvere ešte nevediac, či prekvapene, alebo nahnevane, ale určite som stál ako obarený. 

"To je zatiaľ všetko, Kim Seokjin. Výsledky očakávajte opäť cez email. Môžete odísť." Mávol režisér rukou k dverám a ja som bez váhania odišiel.