Nepriestrelní - Spojenie ciest (BU 2)

HoSeok

"I'am your Hope! You're my Hope! Znovu je tu váš Dj J-Hope! Dneska to rozbehnem čisto korejským štýlom! Pripravte sa na Fantastic Baby od skupiny BigBang! A ukážte mi, že sa viete poriadne hýbaaaať!" odštartoval som dnes nie prvú ani poslednú pieseň. Dnes to zdanlivo žilo ešte oveľa viac než inokedy a ja som dostával strašnú chuť sa dostať od pultu a mikrofónu a dať sa do tanca. Všetci skákali ako šialený, no môj úsmev začal každou sekundou strácať na intenzite. 

Kam by si šiel?

Radšej tu zostaň. 

Ešte by si to pokazil. Nevieš sa poriadne ani zodvihnúť zo stoličky a urobiť otočku.

Kedy si sa to vlastne naposledy odhodlal tancovať? Tak pol roka... možno trištvrte. 

Ty si hovoríš J-Hope. Tí ľudia sú unudení k smrti. Zahraj niečo poriadne. Aj tvoja mama spiev-

"Hej ty! Vravíš, že si J-Hope?! Hoď mi tam toto!" zakričal zrazu vedľa mňa akýsi veľmi milý až sladký, ale mužský hlas. Keď som vytrhnutý zo svojich myšlienok pozrel chalanovi do tváre, sotva som cez ten mačací pohľad a tmu videl jeho oči. Musel som sa nad tým usmiať. Vložil som jeho USB, potom ma požiadal ešte so širokým úsmevom o mikrofón a bez obáv stál priamo pred mojim pultom na pódiu. Hudba začala hrať a ja som zatajil dych. 

"Dobrý večer priatelia. Volám sa Park Jimin a túto pieseň venujem všetkým zamilovaným," uviedol, napäto som sledoval, čo sa bude diať. Vtom sa jeho pery pomaly začali otvárať a vypúšťať neskutočné tóny. 

"Šťastná náhoda?
Nič z toho nie je náhoda
Prúd ma unáša
Svet je odlišný, ako bol včera

Iba s tvojou radosťou
Keď zavoláš moje meno
Stanem sa tvojou kvetinou
Ako keby som čakal
Rozkvitneme, pokiaľ sa neochladí
Možno je to dané vesmírom

Ty vieš ja viem
Ty si ja a ja som ty." 

Vo svojej hrudi som pocítil obrovský gong, oči sa mi z toho hlasu rozovreli dokorán, až som sa musel obzrieť, či si to niekto nevšimol. 

"Bojím sa tak moc, že sa mi chveje srdce
Pretože osud nám závidí
Bojím sa tak isto ako ty

Keď ma uvidíš
Keď sa ma dotkneš
Vesmír sa pre nás pohol
Bez jedinej chyby
Naše šťastie nebolo naplánované
Pretože ma miluješ
A ja milujem teba
Si môj penicilín
Zachraňuješ ma
Môj anjel, môj svet
Si moja calico mačka
Tu sa s tebou stretávam

Teraz ma milujem
Teraz sa ma dotkni
Nechaj ma milovať ťa
Nechaj ma milovať ťa
Už od vzniku vesmíru
Všetko bolo naplánované
Nechaj ma milovať ťa

Nechaj ma milovať ťa, Nechaj ma milovať ťa
Nechaj ma milovať ťa, Nechaj ma milovať ťa." 

Jimin, tak povedal, že sa volá však? Ani som nestihol počuť tú pieseň dokonca. Musel som utiecť. Cítil som tie pohľady, keď som davom utekal na toalety. Toto nie...

Prosím ťa, azda si nemyslíš, že sa len tak môžeš zamilovať. Kto by ťa chcel... tak slabého... nezaujímavého. A navyše bez talentu! Chudák chalan by umrel, len by uvidel tie tvoje kreácie! 

Hlasy v mojej hlave neustávali. Vysmievali sa mi. Z depresie ma chytala úzkosť a ja som si bezmocne objímal kolená pri záchodovej mise. Dýchal som zhlboka. Vydesene sa pozeral do neznáma. V ušiach sa mi iba v pozadí rozoznieval Jiminov hlas a v mojom vrecku zahrkali moje tabletky. To jediné ma teraz mohlo ako tak zachrániť. 

Ale bolo pozde. 

Zovrelo mi žalúdok, tabletky sa voľne vysypali na kachličky a všetko z môjho žalúdka začalo bežať rovno von. Tá bolesť. 

Pevne som sa chytil misy a snažil sa aspoň udržať slzy. 

Vtom som započul rýchle kroky a pár výdychov. 

"J-Hope?!" zvolal na mňa. Bol to on. Mal nezameniteľný hlas aj cez to, že som ho dnes počul prvý krát. Navyše... kto iný by to bol? 

Dopekla... 

Utrel som si rýchlo ústa aj nos o prvé, čo som našiel a začal zberať tabletky, než by to uvidel. Bol som ticho... no hlúpo som dúfal, že by môj dych nebolo počuť. 

"Hej... hej, hej neblázni." Zamračil sa Jimin a všetky tabletky boli bleskovo preč. 

Trochu som sa znechutene zamračil, no Jimin ma chytil pod ruku a zodvihol zo zeme. 

"Čo to má byť?" usmial sa... ale vyčítavo, nechápavo. 

"Antidepresíva," popotiahol som a prekvapivo so silou sa pozrel do jeho očí. Páni, má ich tak veselé. 

To nič... natiahol som ruku za krabičkou, že si ju vezmem späť. No on ruku odtiahol. "Daj mi ich... nepoznáš ma...," povzdychol som si a prehrabol si vlasy cez čelo. 

"Hah, tak to ťa potom spoznať chcem... lebo dneska ich fakt nedostaneš," usmial sa povzbudivo, až mu znovu nebolo vidieť do očí. Skoro sa mi roztopilo srdce. 

"Ahh," vypustil som zo seba bolestivo a oprel sa o stenu.

"Povedz... ako sa voláš?" Zaprel sa neodbytne nohou o stenu, na ktorú sa oprel chrbtom, a odniekiaľ proste vytiahol jablko, ktoré začal bezstarostne vyhadzovať do vzduchu, až dokiaľ sa doň konečne poriadne nezahryzol.

"Jung Hoseok," ušiel mi kútik úst do úsmevu. 

"Dobrý začiatok. Si rád Dj-om, Hoseok? Ide ti to ozaj dobre," začal komplimentom a znovu sa zahryzol. 

Chcel som povedať... že v tom určite nie som tak dobrý, ako on v speve... ale to by bolo priveľa. 

"Niežeby som to nemal rád. Ale radšej by som tancoval. Lenže..." Zakrútil som hlavu. 

"Je v tom problém?" Naklonil trochu hlavu, znovu sa zahryzol a jeho oči boli zvedavosťou zrazu tak veľké. 

"Nuž... nie som v tom určite dobrý," zasmial som sa potichu a prešiel si rukou po krku. 

"Tak to určite," zasmial sa. Podal mi svoju fľašu s vodou. "Napi sa. To, či si v tom dobrý, veľmi rád posúdim." 

Skoro som sa tou vodou zadusil, no nakoniec sa mi ju podarilo bezpečne dostať až do žalúdku. 

"Tak to nie. To neurobím," zaprotestoval som, len čo som mal voľné ústa. 

"Ale jasné, že hej. Videl som, ako si si poklepkával tou nohou. Vyzývam ťa na duel," zasmial sa krátko a s pľacnutím ma chytil za rameno. Bola pravda, že chcem tancovať... ale... viem to ešte aspoň trochu? 

"Tanec je v srdci." Pobúchal sa Jimin po hrudi, ako ma tak ťahal späť do haly na parket. Potom nám vybral pieseň, a než by som sa z tej nervozity stihol prebudiť, tancoval som uprostred parketu. Uprostred všetkých tých očí a hlasov, ktoré nás povzbudzovali, a súperil som s Jiminom. 

Nikdy som sa necítil byť tak voľný ako teraz. Boli sme hviezdy. Jimin vytváral so svojím telom neskutočné pohyby, nad ktorými som sa bohužiaľ nestíhal ani poriadne zamýšľať, a snažil som sa ho iba parádne prebiť. 

Nečakal som to, avšak napriek tomu, že boli skandujúce hlasy takmer rovnaké pre nás oboch, občas som mal pocit, že moje meno prehlušuje to Jiminovo. 

Bola to jednoducho nezabudnuteľná párty. Park Jimin ani len netušil, že som tú noc bez jeho zásahu mohol veľmi jednoducho umrieť.