Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
„Nevšimol som si, žeby v rukách držal nejaké knihy."
Povzdychla som si.
„Dean," opatrne som ho chytila za ruku, no hneď som ho aj pustila, pretože som sa chcela vyhnúť zvedavým pohľadom ostatných študentov, ktorí sa nachádzali v knižnici spolu s nami. „Nechaj to tak. Kvôli čomu si prišiel?" zmenila som tému.
Dean chvíľu mlčal, potom sa usmial.
„Prišiel som ťa niekam pozvať."
„Kam?" nadvihla som obočie.
„Na charitatívny večierok," povedal to tak, akoby o nič nešlo.
„Charitatívny večierok?" spýtala som sa prekvapene a Dean súhlasne prikývol.
„Môj brat navštevuje tieto večierky pravidelne, so svojou manželkou. Tento rok sa rozhodli, že usporiadajú vlastný a bol som naň pozvaný. No a ja som sa zároveň rozhodol, že pozvem teba, ako svoju partnerku," vysvetlil.
„Ešte som na žiadnom podobnom večierku nebola," povedala som trošku sklamane.
„Všetko je raz po prvýkrát. Aspoň sa zoznámiš s mojim bratom."
Dean sa usmieval ako slniečko, ja som však bola vydesená.
„A kedy sa to koná?"
„Až máji, takže nad tým môžeš dlho premýšľať," pozrel sa na hodinky. „Už musím ísť na hodinu. Premýšľaj nad tým, dobre?"
Len som chabo prikývla.
„Super. Maj sa zatiaľ," rýchlo ma objal (skôr priateľsky ako zamilovane) a pobral sa preč.
----------
Dean
Dean sa ponáhľal na svoju (za dnešný deň) prvú hodinu. V dlani zvieral kľúče od svojho kabinetu a premýšľal nad tým, akú tému dnes bude so štvrtákmi preberať.
Do cesty sa mu postavil jeho starší kolega, Robert Wilson – profesor francúzskych dejín. Dean s ním odjakživa nemal dobrý vzťah a Robert sa mu neustále vyhýbal, dnes sa mu ale postavil do cesty a prísne sa na Deana díval.
„Ponáhľam sa na hodinu," zavrčal na neho Dean a pokúsil sa ho obísť, Robert ho však chytil za zápästie a odmietal ho pustiť.
„Počul som o tebe veľmi nemilé veci," Robert sa nepríjemne zasmial. „Mohlo by ti to narobiť poriadne problémy."
Dean si vytrhol ruku z jeho zovretia.
„Aké veci?" zaujímalo ho.
„No veci o tebe a tej tvojej študentke," vysvetlil Robert a prepálil Deana vražedným pohľadom. „Vraj jej pomáhaš so štúdiom a tak. Je len otázka času, kedy sa to dostane k rektorovi univerzity a ten ťa následne vyhodí z práce."
Dean dobre vedel, že to čo Robert tára sú len obyčajné nezmysli. Katie bola šikovná a určite nepotrebovala pomoc so štúdiom. Všetko zvládala úplne sama.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Počúvaj ma," Dean urobil krok dopredu a zadíval sa svojmu kolegovi priamo do očí. „Mňa nezaujíma, čo si o nás ty alebo ostatní myslia."
„Ak sa to dostane k rektoro-„
„To čo sa k nemu dostane," prerušil ho Dean. „Sú nezmysli, ktorým nebude ani veriť. Vzdaj to. Mňa sa len tak ľahko nezbavíš," drzo na Roberta žmurkol a odišiel preč.
Výťahom sa vyviezol na šieste poschodie a zamkol sa vo svojom kabinete. Bolo mu jedno, že na hodinu nedorazí, párkrát si to dovoliť môže. Bol rozčúlený. Chcel presvedčiť sám seba, že ten blbec mu nemá ako uškodiť, no nedokázal to. Stále mal pochybnosti...čo ak sa to naozaj dostane k rektorovi a čo ak ho naozaj vyhodí?
Premýšľal či o tom informuje Katie. Do ruky zobral mobil a chystal sa jej napísať smsku, nakoniec si to ale rozmyslel.
Vo svojich kontaktoch vyhľadal číslo na osobu, ktorej veril a ktorej sa vždy so všetkým zdôveril. Dané telefónne číslo vytočil a mobil si priložil k uchu.
„Dean?" ozvalo sa mu po pár sekundách do ucha.
„Sammy? Máš dnes chvíľu čas?" opýtal sa a veril, že brat si na neho čas nájde.
