Cigarettes

•~•38•~•

,,Musím si odskočiť, " povedal Aaron a zdúchol ako vyplašený vták. 

,,Annalívia,"prehovoril James. ,,Ten chlap je komplikovaný a bol drogovo závislý..."

,,Ja viem a je mi to jedno. Chcem ho, James. Neviem, či je to láska alebo vášeň či moja nerozvážnosť. Nemôžem si pomôcť, nemôžem byť bez neho," rovnako ako Jamesa aj mňa zaskočila moja odpoveď,ale nemalo cenu klamať mu.

,,Musím sa opraviť. Vy obaja ste komplikovaný." vydýchol si a pozrel sa na mobil, ktorý mu práve zavibroval. ,,Je mi to ľúto, ale budem musieť na dve hodinky odísť postrážiť sestru, pretože mama odchádza do práce a otec príde až o dve hodiny," smutne sa na mňa zadíval. 

,,To je v poriadku, James. Máš toľko času, koľko len budeš potrebovať. Nechcem ťa obmedzovať, takže kľudne môžeš prísť aj zajtra a pôjdeme spolu do nemocnice." 

,,Ja sa ti dnes ešte ozvem," usmial sa daroval mi objatie s bozkom na líce. ,,Prenechávam ti velenie." Hneď ako odišiel, dorazil Aaron. 

,,Kam išiel tvoj boyfriend?"

,,Musel odísť a prestaň ho tak volať." Sadol si predomnou a pozeral sa všade len nie na mňa. 

,,Aaron, ty sa trasieš?" opýtala som sa a pomaly sa dotkla jeho roztrasenej ruky. 

,,Šibe ti už?"nervózne sa odsunul. 

,,Si v poriadku?"opýtala som sa váhavo. Veď len pred chvíľkou mu nič nebolo

,,Nie! Trasiem sa lebo..lebo som nervózny!"

,,Dobre upokoj sa. Z čoho si nervózny?"moja ruka vyhľadala tu jeho a bojazlivo sa jej dotkla. 

,,Z teba," priznal potichu a zadíval sa na naše ruky, ako sa dotýkajú. Jeho ruka sa mierne triasla a moja sa ju snažila upokojiť. 

,,Čo? Zo mňa? Prečo, preboha?"

,,Lebo sme tu ostali sami,"pozrel sa inde, ale dlho mu to nevydržalo, musel sa mi pozrieť do očí. Slnko mu svietilo za chrbtom a jeho siluetu obkreslovali lúče slnka. Vyzeral ako anjel, pretože bol neľudsky krásny a dokonalý a jeho nevinný výraz mu k tomu ešte pridal. Bol to môj anjel, ktorý sa mi pozerá do očí a nevie, čo povedať, pretože po prvykrát, čo sme sa spoznali je v rozpakoch. 

,,Vždy sme boli sami,"vložila som svoju ruku do jeho dlane, aby sa prestala triasť. 

,,Vadí mi to!"prudko sa postavil a odkráčal k oknu. Nahnevane krčil celú tvár a zatínal päste. Teraz sa triasol od zlosti, nie kvôli mne. 

,,Čo ti vadí?" nechápala som jeho zmeny nálad. 

,,Chcem, aby si bola stále len somnou! Chcem ťa mať pre seba!" zlostne z neho vyšlo.  

,,To ti vadí?"opýtala som sa. 

,,Čo to nechápeš? Jasné, že mi to vadí! Nemôžem mať také pocity! Ale ja ich mám a čím viac som s tebou, nemôžem ich ovládať! Dopekla, nemôžem!"

,,Tak ich neovládaj. Nechaj ich vyplaviť sa."

,,A vieš čo mi ešte vadí?" otočil sa mojím smerom a s lesklými očami plnými beznádeje sa na mňa zadíval. Poznám také oči, pretože tie oči vídam každý deň v zrkadle. Také oči majú len tí, ktorí majú z niečoho strach, ale aj tak nemôžu nič urobiť, pretože by to bolo ešte horšie. ,,James ťa pozná a ja nie, James je tvoj najlepší kamarát a ja nie, James je ti oporou a ja nie, James vždy vie, čo ti má povedať a ja nie, James sa ťa môže dotknúť a ja nie, James ťa môže pobozkať a ja nie. Ide ma roztrhať keď si spomeniem ako ťa v tom obchode ohmatával a bozkával,"sklonil hlavu a po tvári sa mu skotúľala veľká úprimná slza. 

,,Prečo nie?"

,,Lebo," odvrkol odmietavo. 

,,Aaron, prosím..."pristúpila som bližšie k nemu a pozrela sa mu do očí, do tých krásnych utrápených očí. 

,,Lebo to nemôžem, Annalívia, pochop to,"smutne sa na mňa pozrel.

,,Nepochopím niečo, čomu nerozumiem,"ostýchavo som mu položila ruku na rozpálené líce a venovala mu malý úsmev. 

,,Prečo sa usmievaš?"opýtal sa potichu. 

,,Pretože si sa mi konečne otvoril a konečne viem, že ti nie som až taká ľahostajná ako to dávaš najavo."

,,Nie si a nechcem byť len tvoj dobrý kamarát,"jeho ruky poputovali k mojim bokom a jemne si ma pritiahol k sebe. 

,,Chcem byť tvoja láska,"spojil naše čelá k sebe a ja som zabudla dýchať. ,,Chcem ťa pobozkať,"zašepkal mi medzi pery. 

,,Pobozkaj ma," po celom tele sa mi tvorili zimomriavky a moje srdce vynechalo asi päť úderov, kým znova začalo biť. Želala som si, aby táto chvíľa nikdy neskončila, no potom nadišla chvíľa, ktorú si budem pamätať navždy. Aaronove paže ma k sebe pritiahli viac a jeho pery sa k mojim pomaly priblížili. Najprv mi poláskal hornú peru a keď sa presvedčil, že neodporujem, vošiel mi do úst aj jazykom. Bol pomalý a dôsledný. Bozkával ma s takou neuveriteľne krásnou vášňou a precítil každý jeden kút mojich pier. Jednou rukou mi zašiel do vlasov a druhou zašiel pod tričko. V podbruší mi vybuchla bomba a cítila som, že potrebujem viac. Viac jeho bozkov a viac jeho tela. Bez rozmyslu som schytila jeho tričko a chcela som mu ho vyzliecť, no Aaron vzal obe moje ruky a prisunul mi ich k telu zatiaľ, čo  ma oboma rukami chytil za boky a nadvihol, aby som na neho mohla vyskočiť. Nevedela som, kam ideme, pretože som bola utopená vo veľkej vášni. Zrazu sme sa nahli dozadu a na chrbte som pocítila mäkký matrac gauča v obývačke. Opatrne si ľahol na mňa a pritom sa sústredil na bozkávanie. Cítila som aký je celý bez seba aké je jeho mužstvo plné nedočkavosti. Musím sa priznať, že som to chcela, viac než kedykoľvek predtým. Keď sa so svojím prirodzením zaprel o to moje, nemohla som vydržať a vzdýchla som. Rukami som poputovala k lemu jeho nohavíc a snažila sa mu ich stiahnuť dole, ale Aaron mi to znova nedovolil. Len ma pomaly bozkával a ja som pochopila, že sa chce najprv nabažiť mojich pier.