Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 23 - ZINARA HAMILTONOVÁ

To, že má Zina v poslednej dobe až podozrivo dobrú náladu si Nira všimla veľmi rýchlo, naproti tomu jej trvalo pomerne dlho, než si uvedomila, že ju už nejaký čas nestretla. Vzhľadom k tomu, že Zina sa jej celkom úspešne vyhýbala a Nira jej spoločnosť rozhodne nevyhľadávala, nedalo sa tomu moc diviť.

Keby začiatkom februára Daphne len tak mimochodom nepoznamenala: „Nevideli ste v poslednom čase niekto Zinu?" zrejme by si to ešte dlhú dobu nevšimla.

Väčšia časť ich študijnej skupinky prekvapene pokrútila hlavou. Aron sa zamračil a Victor sa zatváril ešte pochmúrnejšie, než obvykle. O deň na to Nira zistila, prečo.

„Nira?" Victorov hlas ju zastavil uprostred miestnosti. Otočila sa.

„Áno?" Jeho výraz ju trochu vydesil. Tváril sa nesmierne vážne. „Čo sa deje?" spýtala sa s obavou v hlase.

Victor váhal, no napokon opäť prehovoril: „Musím ti niečo povedať."

Uprene naňho pozrela. „O čo ide?"

On však pokrútil hlavou. „Nie tu. Poď so mnou," pokynul jej, aby ho nasledovala a zamieril ku schodisku do chlapčenských spální. Zaváhala, no po chvíľke sa pustila za ním.

Schodisko do chlapčenských spální sa nijak nelíšilo od toho dievčenského. Točilo sa do špirály a každých približne desať schodov z neho odstupovala chodba s jednotlivými izbami. Vystúpali až úplne nahor. Chodba, čo z neho viedla nebola dlhá, po stranách bolo len niekoľko dverí. Victor ju viedol k tým najvzdialenejším. Otvoril ich a pokynul jej, aby vošla dnu.

Bola to priestranná izba so skutočnými oknami, z ktorých bolo vidieť na rozsiahlu hladinu jazera. Zimné slnečné lúče prenikali dnu a osvetľovali tmavý drevený nábytok, pracovný stôl a priestrannú, pohodlno vyzerajúcu posteľ so zeleným baldachýnom.

Victor zabuchol dvere a následne ich zabezpečil sériou niekoľkých zaklínadiel.

Keď si Nira uvedomila, že ju Victor Moren práve zamkol vo svojej prefektskej izbe, ktorú mal zjavne sám pre seba, nemala z toho dobrý pocit. Oprela sa o peľasť postele tak, aby mala voľné ruky, keby musela rýchlo siahnuť po prútiku. „O čo ide, prečo tie bezpečnostné opatrenia?" spýtala sa podozrievavo, len čo sa k nej otočil.

„Musím ťa varovať!" odvetil a tváril sa smrteľne vážne.

„Varovať?" zopakovala Nira nechápavo. „Pred čím?"

„Pred Zinou!"

„Pred Zinou?" spýtavo nadvihla obočie.

„Zrejme je presvedčená o tom, že ty si príčinou všetkých krívd, ktorých sa na nej svet dopustil," povedal Victor so značnou dávkou sarkazmu v hlase. „A zrejme sa rozhodla, že sa ti za to všetko pomstí!"

„To nie je žiadna novinka, Victor," Nira ľahkovážne mávla rukou. Nakoniec, už sa o to pokúsila.

Ten však pokrútil hlavou. „Nevieš o čom hovoríš."

„Tak mi to vysvetli," navrhla a zamračila sa. Náhodou vie moc dobre, o čom hovorí.

Victor si povzdychol, odrazu vyzeral oveľa staršie. „Od začiatku to bola podivínka. Vyrastala v Sirotinci svätej Anny pre nezvládnuteľné čarodejné deti a pobyt tam ju zrejme ešte viac poznamenal. Keď prišla na Rokfort, poznala viac čiernych kliatieb, než celý slizolinský prvý ročník dohromady a netajila sa tým, že nemá zábrany ich použiť. Niet divu, že sa s ňou nikto nechcel baviť. Bolo mi jej ľúto," pokrútil hlavou. „V druhom ročníku som ju vzal medzi nás," pokračoval po krátkej pauze. „Dúfal som, že keď bude mať okolo seba priateľov, trochu ju to, no... poľudští. Merlinžiaľ sa na mňa... nafixovala. Začala si na mňa robiť nároky a každé dievča, ktoré sa okolo mihlo a prejavilo o mňa záujem, sa mi do pár dní vyhýbalo. Keď som po tom začal pátrať, zistil som, že príčinou je Zina. Jej zastrašovanie a v niekoľkých prípadoch aj fyzické napadnutie. Bol som vtedy veľmi nahnevaný, pohrozil som jej a ona sa stiahla. Nedala mi viac zámienku ju od nás odohnať, no súčasne ma nenechala ani na chvíľu slobodne dýchať."