Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 19 - VIANOCE V ROKFORTE

Piatok, deň začiatku vianočných prázdnin, svitol zamračený. Z ťažkých tmavých mrakov sa od skorého rána sypali veľké snehové vločky. Nira tú noc nemohla spať a neustále sa v posteli prehadzovala. Plánovala cez Vianoce ostať v Rokforte, ale tak nejak dúfala, že Albus tam bude tiež. Žiaľ, týždeň pred prázdninami jej oznámil, že na celé Vianoce musí súrne odcestovať. Vďaka Georgeovmu návrhu ostať s ňou, jej to toľko nevadilo. Aspoň do včerajšej hodiny čarovania. Na čarovaní nestretla ani Georgea, ani Freda. Angelina jej s vážnou tvárou porozprávala, čo sa odohralo v noci v chrabromilskej klubovni.

„Vážne Nira, nemám to z prvej ruky, ale zdá sa, že Harry mal nejaký zlý sen. Niečo o pánu Weasleym. Dean Thomas vravel, že podľa Harryho ho napadol obrovský had. Profesorka McGonagallová odviedla jeho a Rona k riaditeľovi a zanedlho sa vrátila pre Freda, Georgea a Ginny. Ani jeden z nich sa už do klubovne nevrátil," dokončila ustarane. „Dúfam, že sa nič vážneho nestalo."

Nira len ťažko zakrývala sklamanie. Samozrejme dúfala, že pán Weasley bude v poriadku, i keď tá zmienka o obrovskom hadovi ju znepokojila viac, než si chcela pripustiť. Znamenalo to však, že Vianoce napokon predsa len bude tráviť úplne sama. Preto v piatok ráno len s veľkým sebazaprením želala svojim priateľom šťastné prežitie vianočných sviatkov, a keď sa všetci balili a následne zhromažďovali vo vstupnej hale, pobrala sa radšej do knižnice, aby sa na to nemusela dívať.

V knižnici strávila takmer celý deň. Keď sa konečne pobrala na večeru do Veľkej siene, chodby Rokfortu boli neprirodzene tiché a ľudoprázdne.

Na večeri sedela pri slizolinskom stole sama. Trochu ju rozveselila predstava, že bude mať celú slizolinskú fakultu pre seba. Mohla by si sadnúť do jedného z tých kresiel pred krbom, ktoré bývali večne obsadené. Jej malá bublinka nádeje však praskla v okamihu, keď do siene vošla Zina. Len čo sa ich pohľady stretli, v Zininých očiach sa nebezpečne zablyslo. Vyrazila Niriným smerom, na čo ona nenápadne siahla pod stôl a v dlani zovrela rukoväť svojho prútika zastrčeného za opaskom.

Zina zastala kúsok od nej. „Myslíš si, že si vyhrala?" šepla hlasom plným odporu.

Nira jej nepriateľský pohľad oplácala. „Nikdy som nemala v úmysle s tebou hrať nejaké hry. Nechaj ma na pokoji!"

„To si si mala rozmyslieť pred tým, než si mi všetko ukradla!" zasyčala.

„Ja som ti nič neukradla!" ohradila sa Nira pevným hlasom. „A ak narážaš na Victora... nemôžem za to, že o teba nemá záujem!"

Zininou tvárou prebehol kŕč, akoby dostala ranu bičom. Naklonila sa o čosi bližšie, Nira prútik zovrela mocnejšie a v tom učiteľským priechodom vošiel Snape. Zina si ho všimla prvá, lebo zamrzla uprostred pohybu, následne sa opäť narovnala. „Už onedlho tvoja ochrana skončí a ja si ťa potom nájdem, humusáčka!" šepla tichým mrazivým hlasom, následne sa zvrtla a zamierila von z Veľkej siene.

Nira pozrela smerom k profesorskému stolu. Snape na ňu upieral zamračený pohľad, akoby za všetko mohla. Ale jej vina to predsa nebola. Nech idú všetci do čerta! Pomyslela si nahnevane, profesorskému stolu sa otočila chrbtom a pustila sa do jedla.

Keď nad tým neskôr premýšľala, usúdila, že tou ochranou zrejme Zina myslela nejaké Snapeove ultimátum. No bola to skutočne dostatočná ochrana? To dievča bolo evidentne šialené. Preto sa k slizolinskej klubovni blížila len veľmi obozretne. Dnu však zistila, že ona a Zina nie sú jediné Slizolinčanky, ktoré ostali v Rokforte na Vianoce. V kreslách pred krbom sa rozvaľovali metlobalový kapitán Montague a jeden z jeho spoluhráčov. Nira vedela, že sa volá Bletchley. Obaja sa práve na niečom dobre zabávali a Niru úplne ignorovali. Na gauči uprostred miestnosti posedávala skupinka piatakov patriacich k Malfoyovi. Malfoy ani jeho najbližší kumpáni tam však neboli. Pri jednom zo stolíkov sedela dvojica druhákov. Boli zabraní do partie čarodejníckeho šachu, takže nič naokolo nevnímali a pri ďalšom stolíku neďaleko vstupu do dievčenských spální sedelo kučeravé dievča zo Snapoúchylnej skupinky. Keď Nira prechádzala okolo, strelilo po nej ustráchaným pohľadom, ktorým ju sledovalo, až dokým sa nestratila za dverami do dievčenských spální.