Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 22 - GEORGE VERZUS SNAPE

Nenašla v sebe odvahu spýtať sa na Snapea. „Čo si myslíš o tom azkabanskom úteku?" povedala napokon nespúšťajúc z neho oči.

Vrásky na jeho čele sa prehĺbili. „Očakával som niečo podobné," pripustil po chvíľkovej odmlke. „Otázkou však je, či sa vôbec jedná o útek."

„V Prorokovi pripisujú vinu Blackovi," nadhodila pomaly, neprestávala pozorovať jeho tvár. „Prečo si mi nepovedal, že Sirius Black je členom Fénixovho rádu?"

Albus nedal nijak najavo, že by ho tá otázka prekvapila. „Nebolo to niečo, čo by si mala vedieť," odvetil pokojne.

„Naozaj? Je veľa takých vecí, čo by som nemala vedieť?" Nira trochu prižmúrila oči.

Jeho výraz sa nezmenil. „Veľa vecí neviem ani ja sám, Nira."

„Ale teraz nie si prekvapený, že sa na to pýtam?"

Albus sa len smutne pousmial. „Neušlo mi, že pán Weasley má pre teba slabosť. Iste by som však bol radšej, keby si niektoré informácie nechával pre seba."

„Predsa dobre vieš, že ja o tom nikomu nepoviem," bránila ho Nira. „Navyše, onedlho budem i tak v Ráde, takže sa nič nestalo."

Zamračil sa. „Ešte si moc mladá, Nira."

Zamračený pohľad mu opätovala. „Už som dospelá, Albus. Kedy budem podľa teba na to dosť stará?" precedila pomedzi zuby.

Albus si povzdychol, zatváril sa unavene. „Túto debatu sme už viedli niekoľkokrát a vždy skončila hádkou. Nechcem sa s tebou dnes hádať."

„Ani ja sa nechcem hádať," súhlasila napokon a oprela sa rezignovane do operadla. „Len si tak hovorím, čo všetko predo mnou vlastne skrývaš?"

Venoval jej jeden nemý, zamyslený pohľad, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Nira od ľaku nadskočila.

„Veľmi si želám len to, aby si bola šťastná," povedal potichu, vzápätí sa narovnal, pozrel na dvere a pevným hlasom zavolal: „Môžeš vstúpiť, Severus."

Nira cítila, ako sa jej srdce rýchlejšie roztĺklo, a keď profesor v čiernom cestovnom plášti vošiel dnu, rýchlo sa napila čaju, aby zamaskovala, ako veľmi sa jej uľavilo.

Profesor elixírov sa svoj prekvapený výraz zamaskovať nesnažil. Zarazil sa a pohľadom sa zastavil raz na jednom, raz na druhom. Bol bledý a pôsobil unavene.

„To je v poriadku, Severus. Nira už odchádza," privítal ho Albus, potom sa otočil k Nire. „Stretneme sa inokedy. Porozprávaš mi, aké si mala Vianoce," usmial sa.

Nira sa len s veľkou námahou zatvárila ľahostajne. „Nie je moc o čom rozprávať," vyhlásila. Odložila šálku na stôl a postavila sa, aby kreslo uvoľnila Snapeovi. Keď bez slova prechádzala okolo neho, venovala mu krátky pohľad. On jej ho na sekundu oplatil. Vyšla z miestnosti a dvere sa za ňou samé zavreli.

---

Nasledujúci deň na poslednej dvojhodinovke elixírov mal Snape už opäť svoju obvyklú farbu, a i keď pôsobil stále trochu unavene celkom úspešne to schovával za svoje nepríjemné správanie.

„Vaše prázdninové domáce úlohy, na ktoré ste mali toľko voľného času, som hodnotil podľa štandardov na MLOK. Nepredstieram, že na vašich úspechoch mi pramálo záleží, no váš výsledok na skúške odráža kvalitu mojich hodín a preliezť skúškou s odratými ušami nepovažujem za dostatočné!"

Nira pozrela na pergamen, ktorý pred ňu Snape položil a vyjavene ostala zízať na červené V v ľavom hornom rohu.

„Pokiaľ nie ste schopní dosiahnuť aspoň prekonáva očakávania, rázne vám odporúčam nasledovať príklad vašich chrabromilských spolužiakov!"