Boy from the past (Niall Horan) I. séria

98. Chapter

Počas celej cesty som bola ticho, aj keď to nebolo príliš dlho .. ešte stále som sa hrala na urazenú.
Po tom ako všetci vystúpili z auta a začala vyberať nákupy a svoje veci som sa nemo pridala k ním a počúvala o čom sa rozprávajú. Louis a Mia rozprávali o tom ako to tu je krásne a že už sa nevedia dočkať toho ako si budú užívať ničnerobenie. Niall bol ticho, rovnako ako ja .. vôbec sme sa k sebe neozvali, až keď sme odomkli dvere a všetko položili do obývačky. Mysleli sme hádam na všetko, ale nie na to kto kde bude spať .. Dom bol síce veľký, no posteľ bola iba jedna a ja som rozhodne neplánovala stráviť 2 noci na gauči.
„Dá sa ten gauč roztiahnuť?“ Opýtal sa Louis Nialla.
„Neviem, vyskúšaj.“ Mykol ramenom, zodvihol tašky s jedlom a presunul sa k chladničke, aby všetko vyložil.
„Je mu niečo?“ Vyzvedala Mia.
„Netuším.“ Odvrkla som, vzala si svoju tašku a vybrala sa na druhé poschodie hľadať izbu, kde by som mala prespať. 
S bosou nohou a druhou v dlahe som vstúpila s barlami na studenú mramorovú dlážku a rýchlo sa premávala po všetkých izbách kým som nenarazila na tú, ktorú som hľadala. Keď si predstavím, že tu spal Greg tak sa mi skoro žalúdok obráti hore nohami, ale že máme s Niallom momentálne tichú domácnosť, ma ani netrápilo, pretože stále dookola som si predstavovala stretnutie s Adamom, neviem prečo. 
Jemne som prešla končekmi prstov po perine, ktorá bola nadýchaná, len by sa do nej stačilo hodiť a zaspať na dobu neurčitú. Hore vládlo úplné ticho, také ticho ktoré som už dávno nepočula, pripomenulo mi to čas, ktorý som strávila u ľudí, ktorí o mne tvrdili, že sú moji rodičia, aj tak bolo také ticho. Rozhliadla som sa po izbe a pozrela na obrovské zrkadlo, ktoré mala Denisa určite len pre seba. Na konferenčný stolík som položila malý ruksak a pristúpila k oknu aby som ho otvorila.
Asi 5 minút som pozerala na záhradu a myslela na svadbu a celý jej priebeh, ešte stále som sa nedokázala zmieriť s tým, že o pár dní budem mať dvoch nevlastných rodičov. Bol to dosť čudný pocit, keď obaja vaši rodičia žijú, no rozviedli sa .. a POTOM si naplánujú svadbu v ten istý deň SPOLU.
Po chvíli ma z rozmýšľania prebral hluk, ktorý sa odohrával na dolnom poschodí.
„Prestaň ma štekliť, neznášam to!“ Vrieskala Mia.
„Práve preto s tým neprestanem.“ Zrejme protestoval Louis a tak to pokračovalo ďalej, až kým obaja nevyšli von na záhradu. Do hromového ticha som však počula, kroky ktoré určite patrili Niallovi, a boli čím ďalej tým bližšie. 
„Našla si to?“ Povedal, keď vošiel do izby.
„Jasné, je to hneď druhá izba. Žiadne bludisko.“ Hovorím no stále nemôžem odtrhnúť pohľad od okna.
„Hmm, je to tu pekné, však ?“ 
„Veľmi pekné.“ Moja odpoveď je chladná, bez citu .. tak akoby mi to bolo jedno, sama nechápem prečo.
Potom znovu nastalo ticho. Ja som stále stála pri okne a pozorovala Louisa a Mia, no a Niall asi sedel na posteli a nad niečím premýšľal, potom sa postavil a podľa zvuku krokov som vedela, že smeruje ku mne. 
„Prečo sa na mňa hneváš?“ Rukami ma jemne chytil za ramená.
„Ale nehnevám.“ Protestovala som.
„Aspoň sa mi pozri do očí, keď sa so mnou rozprávaš.“ Povedal zúfalo. V tej chvíli mi prišlo všetko ľúto. Hlavou sa mi miešali všetky spomienky, od tých z detstva až po tie súčasné. Všade bol Niall, či fyzicky ale psychicky prítomný. Všetky slzy patrili jemu, všetko šťastie záviselo od neho. Keď niekto ubližoval mne, tým pádom ubližoval aj jemu. Zhlboka som sa nadýchla a pomaličky sa otočila smerom k nemu, pričom som sa pozerala do modručkých očí, na pokraji ktorých boli slzy.
„Ty plačeš?“ Vyhŕkla som zo seba.
„Myslíš?“ Pozeral na mňa a v očičkách sa mu odrážal môj obraz.
„Vidím to.“ Stroho odpovedám. Potom privrel oči, a následne sa mu po líci skotúľala obrovská slza.
„Neplač, bolí ma to.“ Hovorím, pričom sa aj mne tlačia slzy do očí.
„A mňa bolí to ako sa ku mne správaš.“ Skloní hlavu do zeme.
„Prepáč .. ja, nechcela som.“ Priznám si chybu a rozplačem sa.
„Cítiš niečo k tomu Adamovi?“ Opýtal sa ma.
„Ku komu ? Prosím ťa, jediný chalan ktorého milujem stojí predo mnou a vlastne plače a ja spolu s ním ..“ Konštatujem.
„Tak prečo si bola tak naštvaná, keď Mia povedala, že si so mnou?“
„Nebola som naštvaná.“
„Mala Mia pravdu?“
„A v čom?“
„Že ti vlastne nevadilo to, že Mia povedala, že si so mnou ale to, že ťa videl prakticky so mnou ..“
„Niall ! Nie ! Nie som sprostá krava aby som si myslela niečo také, ja .. ja nechápem nad čím teraz vlastne premýšľaš .. ty žiarliš?“ 
„Žiarlim, lebo to ako si sa na neho pozerala keď odchádzal vyzeralo tak ..“ Potom som sa pousmiala som sa.
„Zapamätaj si. Nikdy, ale nikdy nebudem ľúbiť nikoho tak ako teba, je to kamarát, o ktorom je pravda, že ma pozval na rande, aj keď si to mal spraviť ty, no to čo cítim k tebe sa nedá opísať. Teba zbožňujú milióny dievčat, mohol by si mať každú z nich .. a žiarlim ?“
„Nežiarliš, ani trošičku?“ Zotrela som mu slzy a on sa konečne trošku usmial.
„Jasné, že žiarlim .. som žena, ale nevidím dôvod prečo by som sa mala báť, pretože žiadna z nich ťa nebude milovať tak ako ja ..“ 
„Som hlupák, že som pochyboval.“ Obrátil hlavu nabok.
„Teraz sa ty pozeraj na mňa.“ Otočila som mu hlavu smerom ku mne.
„Nikdy nepochybuj, vždy miluj ! Vždy ti dám to, čo od teba dostanem. Budem tu pre teba, aj keď sa celý svet zrúti, a nepokazí nám to žiadny Adam .. ani nikto iný.“
„Len my dvaja..“ Prisunul si ma k sebe a silno ma objal.
„Vždy a navždy.“ Hovorím pritúlená na jeho hrudi pričom počúvam ako bije jeho srdiečko, o ktorom viem, že patrí len a len mne a to moje rovnako tak patrí len a len jemu!