Boy from the past (Niall Horan) I. séria

41. Chapter

V sobotu ráno som sa zobudila vlastne na obed, mala som mizernú noc a po tej traume s nemocnicou som nemohla dlho zaspať. Len tak som si ležala v posteli keď na napadlo.

“Čo robí Niall?” Presne pre tento účel som si stiahla do mobilu aplikáciu fb správy, ktoré môžeš posielať normálne cez mobil len ti to neberie peniaze, hrala som sa tým trošku dlhšie ale strašne som potrebovala vedieť niečo o ňom. Kedže už u nás bol obed, Kanada bola určite zahalená tmou, ale neubránila som sa pokušeniu predsa mu napísať.

Obsah našich správ.

A: “ Ahoj Niall, skúšam tu novú aplikáciu fb správ, dúfam, že som ťa nevyrušila ;)”

N: “ Už som myslel, že si na to celkom zabudla, jasné, že nerušíš, aj keď som strašne unavený. Ako je v Londýne? =)”

A: “Prepáč, viem, že tam mate koncert, úplne som zabudla. Už si tu pomaličky zvykám, ale bez teba je to akosi nanič =(“

N: “Ale nie, koncerty mám rád, vždy sa tam zbližujeme s fanúšičkami, ale dnes to bol vrchol všetkého, prepáč musím sa z toho vyspať, ale určite mi tu tiež chýbaš, potreboval by som tvoje objatie .. :*”

A: “ A čo sa stalo, ak môžem vedieť? Neboj sa ostane to len medzi nami, aj ja ťa potrebujem :*”

N: “ Verím ti, keď sme sa ukázali pri prvej pesničke, baby šalely. Je to neuveriteľné, čo by dali zato aby sa nás mohli aspoň dotknúť. Baby z prvých radov mali ťažké zranenia, jedna je dokonca v nemocnici, ak sa ráno zobudím, musím ju isť pozrieť, káže mi to moje srdce, prepáč ale dnes je toho na mňa veľa .. =(“

A: “ Vieš, že tvoje srdce ti vždy káže dobre, vyber si to čo ti hovorí, verím tomu, že to dievča sa neuveriteľne poteší, mrzí ma, že sa takto cítiš a je mi ešte horšie keď ti s tým nemôžem pomôcť, verím, že sa to dievča z toho dostane a pamätaj vždy keď sa niečo stane som tu ja, som tu vždy pre teba :*”

N: “ ďakujem za to, že si :-*”

Oh, kvôli môjmu Niallovi by sa pobylo toľko dievčat, že sa o neho vážne začínam báť. Poznám take prípady, že sa k ním do hotela pokúšali vlámať, bojím sa o neho, nech už je doma. Myslela som si, že raz by som išla na ich koncert, lebo ich pesničky majú súvislosť s veľa vecami v mojim živote, ale vedomie, že by ma tam ešte niekto nedaj bože mohol zabiť ma od toho odrádza.

Z premýšľania ma vyťahuje klopkanie na dvere od mojej izby.

“Ešte spíš?” Podľa hlasu zisťujem, že to je Robin.

“Nie, môžeš ísť ďalej.” Hovorím mu.

“Počul som, že si v noci bola na pohotovosti, je ti lepšie?”

“Áno, na hlave mám 7 stehov, ale je mi lepšie.” Hovorím mu a rukou si prechádzam po mieste na hlave.

“Bolo to až take hrozné?” Strachu je sa.

“Vieš, nabudúce si dávaj pozor, keď ides v noci po tme po dome, Melinda číha s panvicou všade.” Smejem sa.

“Hey, tak to určite.” Pozerá smutne do zeme.

“A tebe je čo?” Zaujímam sa.

“Veď vieš, to čo sa mi stalo, ja sa o tom bojím povedať rodičom.” Prisadne si ku mne na postel a rozplače sa.

“Robin, to že ťa v škole niekto šikanoval musiš doma povedať, potom si o tebe budu myslieť ešte horšie veci. Si citlivý ešte mladý chlapec, mama s tým môže urobiť veľke veci. Dá sa poslať sociálka, dokonca čo si myslim, že urobíš prestúpiš na inú školu. Stále nechápem čo vidíš na tých deckách z ulice, vidíš ake su sprosté, ani len nechcem vedieť, k čomu ťa nútili. Prestúpiš na normálnu základnú školu na úrovni, kde budú síce namyslene decká, ale aspoň so štipkou rozumu, či sa mám o tom porozprávať s nimi ja?”

“Chcem ísť preč, prečo nemôžem byť s Billim a tebou v Írsku?” Hádže sa mi do náruče.

“To je vec, mamy a ocka. Ak by si chcel bývať s nami v Írsku, lebo o pár týždňov, bude dom prepísaný na mňa nebránim ti v tom, ale to by sa muselo zase všetko vláčiť po súdoch a nie som si istá, či sa ťa mama len tak vzdá.” Vysvetľujem mu.

“Prepáčte, počula som hlasy. Robin hľadala som ťa, tak už sa o tom môžeme porozprávať aj Josh je už nedočkavý.” Vstúpila do izby mama. Robin na mňa len prosebne pozrel.

“Poď so mnou, bez teba to nezvládnem.” Pošepkal. 

Aj keď som sa do toho miešať nechcela, bračeka si nedám.

“Môžem ísť tiež, spolu s Robinom?” Pýtam sa mami.

“Je to vec Robina, ak chce aby si išla s nami, mne to nevadí.” Hovorí dosť podráždene.

“Chcem.” Skríkne Robin.

“Tak šup, šup. Spolu s Joshom vás už čakáme v pracovni.” Zatvorila za sebou dvere a rýchlo odkráčala preč.

“Prosím, prosím, prosím.” Kľakol si Robin na zem a pozeral sa do neba, rozprával sa s Bohom, bola v ňom viera, ktorá napĺňala aj mňa, budem za neho bojovať.

“Neboj sa, budeme bojovať spolu!” Rázne som povedala a vstala z postele.

Tak konečne tam bolo niečo s Niallom :3