33. Chapter

2.4K 114 8
                                    

"Robin, pre boha, čo si to spravil?" Rozbehnem sa za ním a pokúšam sa ho prebrať.

"hm, ehm, hm,.." hádže hlavou a pokúša sa niečo povedať. Rýchlo beriem fľašu do rúk a hádžem ju niekde do pozadia.

"Vstávaj!" Dvíham ho, aj napriek tomu, že je príliš tažký. Zopakujem to ešte dva krát, potom to vzádavam, pretože nie je možné, že ho sama utiahnem až k nám domov.

"Robin, preber sa!" Strelím mu jednu po tvári, ale ani to ho dostatočne nepreberie.

"Bože, čo budem robiť? Kto mi pomôže?" Stále do neho hučím aj keď mi je jasné, že je úplne mimo. V očiach mám slzy a som v beznádeji, čo ak bude mať otravu alkoholom? Veď ani neviem koľko toho vypil.

"Volám mame." Usudzujem, že to bude asi najlepší nápad.

"Ale, čo jej poviem?" Nemôžem, stresovať, len pomaly. Beriem do rúk mobil a vytáčam jej číslo.

"Áno, Ally?" Dvihla to.

"Mami, prosím ťa príď do uličky neďaleko nášho domu, hneď tam kde je prvá odbočka, Robin .." Nedokončila som.

"Čo je s Robinom?" Ihneď vystrašene povedala.

"Proste, sem rýchlo prídi aj s Joshom, rýchlo!" Zložila som.

"Nemám volať sanitku?" Bola som v koncoch, čo ak .. Ani to radšej nedohovorím. Zase si k nemu kľakám na zem ale tentokrát ho už len hladkám po líci a sledujem ako spí.

"Čo ťa to napadlo, alebo prečo ťa to napadlo..?" Pýtam sa samej seba. 

..

Po 10 minútach konečne vidím v diaľke baterku a 2 osoby.

"Mami, Josh rýchlo." Kričím na nich. Podľa tieňa vidím, že sa rozbehli k nám.

"Josh, Josh, Robin, pre boha" Hovorí mama a rýchlo sa ho snaží prebrať.

"Volám sanitku." Bolo jediné, čo povedal Josh a vzdialil sa do úzadia.

"Nešla si s ním náhodou von?" Padla vina zrazu na mňa.

"Nie, klamala som ti, nešla som s ním von, toto som našla na jeho stolíku v izbe." Podala som jej papier, ktorý som si odložila vo vrecku "A tak som sa rozhodla, že ho pôjdem hľadať." Vysvetľujem.

"Sanitka je tu o 5 minút." Zrazu sa pri nás objavil Josh.

"Mal drogy?" Hneď sa pýta. Pozerám na mamu, ktorá sa snaži prebrať Robina, ja stojím pri ňom a Josh sa ma pýta nezmyselné veci.

"Keď som sem prišla, mal v ruke fínsku vodku, hodila som ju niekde tam." Otáčam sa a ukazujem do tmy.

"Bola prázdna či plná?" Pýta sa ma ďalej.

"Skôr poloprázdna .," Odpovedám a zároveň sa snažím prísť na dôvod jeho vyčíňania.

Z diaľky však už počujeme sanitku, Josh uteká na kraj ulice aby ukázal záchranárom, kde majú ísť, a čo sa dialo po tom?

Záchranári naložili Robina do sanitky a spolu s mamou ho odviezli do nemocnice, viac ľudí brať nemohli, vraj to nie je ani povolené, preto sme s Joshom uteklai ihneď domov a potom na aute do nemocnice. Mamu sme našli na 3 poschodí, sedela na chodbe na stoličke a plakala.

"Mami, nie to bude dobré." Obímam ju a povzbudzujem.

"Mohol zomrieť." Hovorí cez nával sĺz. Joshova reákcia ma ale mierne prekvapila, o Robina sa vážne zaujímal, možno je pripravený žiť takýto život, život v rodine.

"A kde je?" Zaujímal sa.

"Doktori ho ihneď brali do ambulancie, neviem čo to robia s mojim dieťaťom.." A ukazovala na dvere pred nami.

"Všetko sa vyrieši, všetko bude dobre," Konečne prebral moje velenie Josh a pre zmenu objal mamu teraz on.

Po hodnej chvíli k nám vyšiel doktor.

"Čo mu je, bude v poriadku, kde je?" Zavalila ho otázkami mama.

"Chlapec toho vypil príliš veľa, urobili sme mu výplach žalúdku lebo, mal otravu alkohol.." Začal doktor.

"Žije?" Pýta sa ho Josh, lebo mama už nevládze.

"Áno, jeho stav je stabilizovaný, momentálne sme ho presunuli do nemocničnej izby, ešte nevieme ako dlho si ho tu necháme na pozorovanie .," 

PS: Tak čo myslíte, prečo sa Robin takto zachoval? :) 

Boy from the past (Niall Horan) I. sériaWhere stories live. Discover now