Neskôr v noci keď sme sa už brali domov, sme sa rozišli spolu s babami, akurát Elsie išla spolu so mnou, mojím smerom. Mala som v sebe výčitky a vlastne som bola na vážkach, či jej to mám povedať.
“Elsie?” Spýtala som sa nesmelo, po tom čo sme zastali pred bránou od nášho domu.
“Čo je?” Obrátila sa ku mne a v očiach jej blisol odraz svetla z neónov.
Nemôžem jej to povedať! Jednoducho to nedokážem.
“Ale nič .,” Zbabelo som sa jej otočila chrbtom a pokúšala sa otvoriť bránu akýmsi systémom, ktorý mi stale vyhlasoval “chyba”.
“To musíš takto.” Jemne ma pomkla na kraj od veľkej búdky pred bránou, čosi postískala a moja brána sa pomaličky začala otvárať.
“A, ako si to vedela?” Pýtam sa jej nechápavo, až pomaličky zabúdam na to, čo som jej chcela navrhnúť.
“Ten istý system máme doma aj my, už sa to nauč.” Smiala sa mi.
“A ozaj, čo si to pred tým chcela?” Znova si spomenula.
“Hmm, či k nám zajtra neprídeš, vies určite sa budem doma nudiť.” Navrhujem a tým pádom presúvam moje rozhodnutie na zajtra.
“Doobeda mám tréning v škole, ale poobede alebo k večeru môžem prísť.” Povedala jemným hláskom.
“Super, tak zajtra o 4 poobede?”
“Fajn, prídem.” Posledný krát sa usmiala do svetla, mrkla očkami, otočila sa na päte a malými krokmi kráčala po chodníku. Spoza brány som ju pozorovala až kým neodbočila na vedľajšiu ulicu. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.
“Elsie je strašne milá baba, vážne neviem čo by som jej mala za tých pár dni vyčítať. Brala som ju tak preto, lebo som v nej možno videla kúsok z Mii. Utiahnuté maličké dievčatko, od kotrého neviete čo môžete čakať. Teda vlastne sa bojím zajtrajška, musím si poriadne premyslieť ako jej to poviem, nechcem ju raniť, a hlavne si to tu všetko posrať hneď na začiatku! Povedala som si sprosto, keď som vošla do predsiene.
Stále ma ťažila myšlienka na Noaha ale hlavne to, že Niall o ničom nevie. Chcela som aby moja prvá pusa patrila jemu, nie no ,. Hm chalanovi, ktorý pôsobí tiež tak akoby som nevedela, čo mám od neho čakať. Odišiel odtiaľto tak rýchlo, že som si ani nestihla všimnúť ako sa tváril, mobil mi nedvíha a pravdupovediac sa o neho aj trošku bojím, ale už nebudem ďalej nič riskovať! Ako som povedala, Noah bol túžba Niall je to čo chcem.
Viedla som rozhovor sama so sebou. Presne o pol noci som si sadla do obývačky a zhasla všetky svetlá. Všade naokolo bola tma a nevadilo mi to. Sama som nevedela, čo idem robiť, len som tam tak sedela a pozerala von oknom, rozmýšľala o veciach, ktoré boli, ktoré sa stanú, ktoré chcem aby sa stali ,. Bol to môj taký malý diár, v mojej hlave, určite to máva každý z vás.
Neskôr som sa k tomu oknu predsa len postavila a obzerala si výhľad na tmavú záhradu. Nevnímala som žiadny zvuk, okrem toho, ktorý mi znel v hlave.
“Ľúbim ťa, Niall.” Opakovala som si., až kým ma niekto netresol panvicou po hlave.
…
“Ježiši, Kriste na neby!!” Dookola som počúvala jednu opakujúcu sa vetu, keď som otvorila oči.
“Au” Zrevala som a obzerala sa kde to som. Ležala som na gauči a vedľa mňa stála mama aj s Melindou.
“Prepáčte, vážne prepáčte, myslela som si, že je to zlodej.” Zase dookola vykrikovala Melinda.
“Čo chodíš po dome ako duch?” Vyčítala mi mama ale popri tom sa trošku smiala.
“Nechcela som nikoho zobudiť.” Hovorím jej a pozerám sa na hodinky, ktoré sú povesené na stene.
“Smola, už bude skoro 1 hodina ráno, pre boha.” Šepkala mama.
“Vystraším ťa aj nabudúce?” Natiahla som ruky pred seba a robila zo seba debila.
“Nie, vážne ďakujem, to potom radšej začnem kričať.” Odvrkla Melinda.
..
“Pre boha Allyson, ale tebe tečie z hlavy krv.” Povedal mi mama po tom, čo mi odložila vankúš, o ktorý som sa opierala na gauči.
“Vieš z koho si rob srandu.” Brala som to na ľahkú váhu až kým som si k miestu kde ma to bolelo priložila ruku a zistila, že to bola vážne pravda. Melinda mi ukázala, že vankúš bol vážne celý od krvy a vlastne aj moje blonďavé vlasy zmenili farbu na červenú.
“Bože, fuj!” Zahmlelo sa mi pred očami, lebo neznášam čo i len pohľad na krv, vždy som sa tomu vyhýbala obkľukou. Potom som asi omdlela, lebo po asi takej pol hodinke som sa predbrala na pohotovosti o pol 2 ráno, chápete?
..
Moje nočné “vyčíňanie” si vyžiadalo tvrdú odplatu.
Pásik vyholených blonďatých vlasov v strede hlavy a 7 stehov.
Takže Allyson má teraz trošku iný vzhľad s tým pásikom :D
आप पढ़ रहे हैं
Boy from the past (Niall Horan) I. séria
फैनफिक्शनAllyson Blue je obyčajné dievča, ktoré žije spolu s otcom v malom Írskom mestečku Mullingard. Príbeh sa odohráva v čase keď má 17 rokov a ešte nie je pripravená dospieť. V tej najnevhodnejšej chvíli jej však do života vstúpi chalan z jej minulosti...
