Boy from the past (Niall Horan) I. séria

78. Chapter

Zo slov Clary som sa dozvedel len toľko, že ona to nebola. V podstate mi spadol kameň zo srdca, pretože iný prešľap okrem toho s ňou som nemal, takže mi bolo jasné, že všetko to bude len výmysel a moja návšteva Londýna bude krátka.
„Škoda chlapci, že ste prišli len tak na krátko, dúfam, že nabudúce prídete už pri inej príležitosti.“ Rozlúčili sme sa vo dverách a musím uznať, že celkom spokojní sme obaja nasadli ho Harryho auta.
„Tak už si pokojný?“ Opýtal sa ma Harry, zatiaľ čo strkal kľúč do zapaľovača.
„O dosť.“ Z čela som si umyl imaginárny pot.
„Hovoril som ti, že všetko dobre dopadne, takže ideme ku mne a konečne si oddýchneme, fajn ?“ Povedal a zhurta naštartoval, počul som vŕzganie pneumatík a potom ma myklo.

..
Toľko, čo sme dorazili do bytu volal mi Louis. Vykričal na mňa kde do pekla som, vraj je v Mullingarde a stojí pred mojím domom. Myslel som si, že si zo mňa strieľa, až potom mi došlo, čo som mu ešte dnes poobede spolu s Allys navrhli, aby prišiel k nám keď sa tak nudí, a ona to všetko myslel vážne. Vysvetlil som mu, že momentálne nie som doma a navigoval ho ako má trafiť k Allyson, pretože ona bola jediný človek, ktorý mu v tejto chvíli dokázal pomôcť.

Bolo niečo pred polnocou, Harry pozeral telku a ja som ležal už v posteli. Aj keď sa mi uľavilo, že Clara s tým nemá nič spoločné, nedalo mi zaspať. Rozmýšľal som nad tým ako to všetko prijala Ally, či sa na mňa nehnevá, doslova som ju odsáčkoval, čo mi teraz trochu vyčítalo moje svedomie, no na druhej strane som bol presvedčený, že ma pochopila, rozmýšľal som či jej nenapíšem aspoň správu, keď som sa rozhodol, že áno, nevedel som, čo jej mám vlastne napísať. Že som v poriadku ? Že sa všetko rieši? Nechcel som to rozoberať .. Bolo neskoro v noci no nakoniec som sa predsa na niečo zmohol, lebo by som asi nezaspal.
Zablokoval som mobil a potom som sa konečne snažil zaspať, aj keď hluk z obývačky mi to veľmi neuľahčoval.

Z pohľadu Allyson.
Bolo niečo pred 10 večer, ale spať sa mi vôbec nechcelo. Doma som sa bez Nialla nudila, potrebovala som ho mať pri sebe. Bolo to zvláštne, v dome vládol úplný pokoj. Ocko išiel k Maure a starí rodičia zrejme už zaľahli. Sedela som v kuchyni, popíjala kakao a letmo sa zapozerala do svetla, ktoré ma hypnotizovalo. Započúvala som sa do ticha, počula som ako tykajú hodiny, na ceste pred domom občas prejde nejaké auto, dokonca sa mi zdalo ako susedov pes šteká, také ticho som u nás doma ešte hádam nikdy nepočula.

Sled ticha však prerušilo buchnutie brány, ktorá vedie do nášho dvora. Myslela som si, že je to ocko tak som tomu nevenovala až takú veľkú pozornosť.
Prekvapilo ma však, že zrazu začal klopať na dvere, dosť hlasito. Postavila som sa zo stoličky, a v župane som pribehla k dverám, že mu otvorím. Myslela som si, že je zamknuté, aj keď som si nespomínala na to, že by niekto zamykal. Otvorila som dvere a potom ma čakalo prekvapenie, predo mnou stál Louis ! Bol celkom zmätený, nevedel kde sa nachádza. V ruke mal kufrík a v tej druhej držal mobil.
„Ježiši, čo tu robíš?“
„Zľakol som sa, že ostanem spať na ulici.“ Drgol do mňa a prepchal sa cez dvere do vnútra.
„Tak fajn, môžeš vojsť.“ Povedala som sarkasticky od dverí, keď som ho zahliadla ako spokojne sedí na gauči.
V papučkách som k nemu došla a prekvapene na neho pozerala.
„No čo ? Niall sa na mňa vysral, ale ja som jednoducho musel ísť k tebe.“ Skonštatoval a ohadzoval rukami okolo seba.
„Jasné, chápem ťa. Ale čo tu robíš?“ Sadla som si do kresla.
„Aj ty s tým začínaš ? Dnes ste mi volali aby som sem prišiel, a nakoniec sem prídem a Niall je odcestovaný a ty sa chystáš do postele, šťastie, že som to stihol inak by som tu Mi asi nenašiel ..“
..

„Prosím tichšie, starí rodičia sú hore a spia.“ Upozorňovala som ho aspoň sto krát, ale nikdy ma nepočúval, vždy si robil svoje. Sám sa obslúžil v kuchyni, potom mi dokazoval, že sa potrebuje osprchovať, tak mi hádzal pred nos jeho špinavé ponožky, keď som mu ich vyhodila do koša pokúšal sa ich z neho vytiahnúť, vraj ich bude škoda.

Chcela som naspäť pokoj, ktorý tu vládol keď Louis ešte neprišiel, zdal sa mi byť ako utrhnutý z reťaze, a k tomu ako keby vypil aspoň 10 energeťákov, bola som na pokraji síl, chcelo sa mi spať, doslova ma unavil. Dohovorila som mu, že môže prespať na gauči a upozornila som ho aj na to, že v noci sa môže vrátiť ocko, aj keď som s tým veľmi nepočítala, človek pri Louisovi nikdy nevie.
Keď som si konečne ľahla do postele, bola takmer pol noc. Vysvetliť mu všetky pravidlá tohto domu bolo takmer nemožné, som zvedavá kde prespí nabudúcu noc, u nás určite nie. Je mi ho aj trošku ľúto, dal si tú námahu a prišiel sem najrýchlejšie ako sa to dalo a nakoniec sa dozvie, že jeho kamoš ho nechal tak a odišiel. Chápem, že Niall to nečakal, ale čo by robil Louis ak by som tu nebola ja ? To teda fakt neviem ..

Takmer som spala keď ma prebrala zvučka mobilu, ktorá mi oznamovala, že mi prišla správa.
Pretrela som si oči a vzala do rúk mobil.
„Ak som ťa zobudil prepáč, nechcel som vyvolávať len sa ti chcem ešte raz ospravedlniť, dúfam, že sa nehneváš. Niall.“ 
Písal mi Niall, vlastne som sa nedozvedela nič nové, len sa mi znovu ospravedlnil, vlastne nemal ani za čo. Aj keď bolo neskoro v noci, rozhodla som sa, že mu zavolám. Potrebovala som ho počuť, aj keby to malo byť len na pár sekúnd a ešte som mu chcela vynadať aj za to, že ku mne poslal Louisa. Vytočila som jeho číslo a čakala, kedy mi zodvihne.
„Allys?“
„Niall?“
„Hneváš sa ?“
„Nemám na čo.“
„Si úžasná, ale aj tak mi prepáč.“
„Nemám čo, ale za Louisa sa budem hnevať !“
„Už je u vás?“
„Áno, ale nabudúce ho poprosím upozorni, že nie sme žiadne hotel.“
„Rozkaz.“
„A Niall?“
„Áno?“
„Je všetko v poriadku?“
„Neboj sa maličká, všetko je v poriadku, čoskoro budem pri tebe.“
„Chýbaš mi.“
„Ty mne viac.“
„Aspoň, že ťa počujem.“ Hovorím.
„Neboj sa, čoskoro ma budeš aj vidieť.“
„V to dúfam, už ťa čakám.“
„Nechcem ťa rušiť v spánku, dúfam, že som ťa nezobudil. Nebudem už vážne rušiť, som rád, že som ťa počul, ešte tak dosať tvoje objatie a všetko by bolo oveľa lepšie.“
„Keď prídeš domov, máš ho mať. Sľúb mi, že hneď ako sa to vyrieši dáš mi vedieť.“
„Sľubujem.“
„Dobrú noc, maličká.“
„Sladké sny, potato.“