Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 10 - KONEČNE VÍKEND

„Chcela vám len získať body, George," bránila ju Nira.

„Ako sa jej môžeš zastávať?" mračil sa na ňu.

„Pretože som z toho už unavená. Jediné, čo chcem, je dokončiť tento ročník. Pokiaľ možno, čo najviac nenápadne," povzdychla si, cítila sa hrozne unavene.

George pokrútil hlavou. „Nesmieš to vzdávať. To oni by sa mali cítiť previnilo, nie ty! A Snape zo všetkých najviac. To už vážne prehnal! Ešte to s tými bodmi... Miesto, aby šikane bránil, podporuje ju!"

Nira sa neubránila úsmevu. Bolo milé, že sa jej George tak zastáva. Na chvíľku dostala nutkanie dotknúť sa jeho ruky, no vzápätí si to rozmyslela. Bolo to dosť dôverné gesto a ona si nebola istá, či je už na to pripravená. Miesto toho povedala. „Čo bude s tou prehliadkou rokfortských pozemkov? Budeš mať zajtra čas?"

George sa zarazil, trochu mu očerveneli špičky uší, no hneď sa aj on usmial. „Jasne. Predsa som ti to sľúbil."

„Tak fajn, budem s tým počítať."

Keď sa rozlúčili, Nira zamierila do Veľkej siene na večeru. Tá ešte len začínala, takže sieň bola poloprázdna. No i tak, keď prechádzala uličkou ku stolu, mnohé hlavy sa za ňou otáčali a niečo si potichu šepkali. Ignorovala ich. Po večeri zamierila do knižnice a ostala tam, až dokým ju knihovníčka, pani Pinceová, nevyhodila.

Nedeľné ráno svitlo jasné a slnečné, preto sa Nira rozhodla pred raňajkami si konečne zabehať. Nemohla mať lepší nápad. Ranný vzduch bol priezračne čistý, zo severu pofukoval chladný vetrík, ktorý zľahka ohýbal konáre stromov Zakázaného lesa. Nad soviarňou krúžilo zopár sov vracajúcich sa z lovu a hladina jazera sa pokojne leskla ako obrovské zrkadlo.

Prebehla okolo chatrče hájnika, popri jazeru k Zakázanému lesu a odtiaľ až k rokfortskej bráne. Za celú dobu nikoho nestretla. Keď sa po hodine a pol vracala späť, cítila sa oveľa lepšie. Akoby celý uplynulý týždeň bol len zlý sen, ktorý sa v slnečných lúčoch nedeľného rána nenávratne rozplynul.

Po krátkej sprche a raňajkách sa vo vstupnej hale stretla s Georgeom.

---

„Tak čo, hrdličky. Prevetrali ste si hlavy? Aspoň sa už netváriš tak vražedne, Nira."

„Ahoj Fred!" pozdravila ho Nira, keď s Georgeom vošli na obed do Veľkej siene. Nira si prisadla k ich stolu.

„Kde ste boli?" zaujímala sa Angelina, ktorá sedela vedľa Freda.

„Len sme sa prechádzali okolo jazera," povedal George, naložil si porciu pečených zemiakov.

„Fred sa so mnou nikdy neprechádzal okolo jazera," Angelina si usrkla z pohára, vyčítavý pohľad vyslala k spomínanému dvojčaťu.

„Ty to tu predsa poznáš, Angelina," odvetil Fred, zazubil sa na ňu.

Angelina sa zamračila, Fred ale nejavil najmenšie známky zahanbenia. „Asi o tom piatku nechceš hovoriť, Nira, ale... si v poriadku?" zmenila Angelina tému, keď videla, že rozhovor s Fredom nikam nevedie.

„Som v poriadku," usmiala sa na ňu Nira, odkrojila si kúsok pečeného kuraťa.

„Jenny sa zachovala hlúpo," krútila Angelina hlavou.

„Nerieš to, Angelina. Vážne som v pohode."

„Slizolinčania ťa nešikanujú?"

„Nie, asi sa boja, že by som ich prilepila ku stropu," zaklamala Nira.