Ochranca✔️

33. časť

Jason

„Ide o Trevora?" spýtal som sa na rovinu. Nemal som síce záujem riešiť nijaké ich problémy ale iste to bolo niečo vážne keď sa s tým rozhodla prísť práve za mnou. Už od včera sa mi zdala akási psychicky labilná a jej reakcie prehnané. Možno som sa konečne mohol dozvedieť čo je toho spúšťačom.

Napriek tomu, že som si zo začiatku myslel, že to všetko bol len dozvuk mojej nemiestnej poznámky, ktorá jej pripomenula smrť rodiny, teraz som začínal uvažovať inak.

„Len uvažujem nad tým, čo mi včera povedal David." priznala sa a ja som zaúpel. Čakal som teda všeličo ale, že by ju zamrzel práve nijaký názor od človeka, ktorého pozná maximálne dve hodiny aj s topánkami z ktorých ešte k tomu polovicu prevracala. David bol veľmi plytký človek, iste nebol stavaný na žiadne hlboké úvahy. Jeho emocionálnu hĺbku by som prirovnal možno k mláke.

Sťažka som vydýchol: „Nech povedal čokoľvek, iste to bola hlúposť."

„Možno." prehovorila ticho a zostala mlčať. Vedel som ale, že jej myšlienky plynú ďalej do rôznych smerov. Klamal by som keby som tvrdil, že ma nezaujímalo čo práve henten génius zo seba vypotil.

„No tak to povedz." nabádal som ju.

„Myslíš si, že Trevora ťahám za nos? Že mu dávam nijaké náznaky, že by medzi nami mohlo byť niečo viac?" dostala zo seba na koniec a ja som sa skoro pridusil vlastnou slinou. Bol som šokovaný. Toto musel mať iste pripravené. Nedokázal som prekonať počiatočný šok až po chvíli som si uvedomil, že na ňu zízam s otvorenými ústami a pravdepodobne by bolo vhodné odpovedať.

„Toto ti povedal David?" dostal som zo seba s napoly vyschnutým hrdlom : „Veď ťa ledva pozná, čo sa tým trápiš?"

Pokrčila plecami: „Neviem, možno si len spájam nijaké súvislosti. Cíti ku mne Trevor niečo?"

„Pravdaže, má ťa najradšej zo všetkých." povedal som jednoducho a postavil sa z kresla. Mal som jednoznačný plán čo najrýchlejšie sa dostať von z tejto konverzácie. Bolo mi úplne jasné kam toto celé smeruje. Ona by sa však tak ľahko nevzdala. Najjednoduchšie bolo odísť.

„Tak som to predsa nemyslela. Tebe iste povedal niečo viac." snažila sa zo mňa dostať viac.

Pokrútil som hlavou v nesúhlase: „Ja ti predsa nebudem vyzrádzať veci, s ktorými sa mi Trevor súkromne zdôverí."

„Takže ma miluje?" prišlo mi zle. Nasucho som prehltol a slová sa mi náhle zasekli v krku.

Ako som mohol byť taký hlupák?! Ako som si mohol niekedy vôbec myslieť, že dievča ako ona by ma mohlo chcieť? Bože.

Bol som hlúpy ignorant. Bol som tak zahľadený, že som si nevšimol všetko čo kedy pre neho spravila. Ďalej už nezáležalo na tom, ako sa správa v mojej blízkosti. Ani na tom, že ju znervózňujem. Azda som si to všetko len nahovoril by som si pohladil ego.

Bol som odhodlaný zabudnúť na všetko čo sa stalo. Vypratať sa im z cesty.

„Spýtaj sa Trevora." povedal som tvrdo a rýchlo zmizol v spálni. Čo najrýchlejšie som pozbieral svoje oblečenie a obliekol sa. Potreboval som odísť. Nevidieť ju.

„Nikdy mi nepovie pravdu. Nechcem ho stratiť." povedala tichým hlasom a smútok, ktorý z neho sálal mi rozlámal srdce na milión malých črepín. Oči sa mi začali plniť slzami a tak som ešte posledný krát prezrel veci zvierajúce v ruke, či mám ozaj všetko.