Ochranca✔️

8. časť

Hľadela som na miesto na ktorom sa naposledy mihol prv než zmizol za rohom. Mala som silný pocit, že to neboli len obyčajné slová, ktorými sa ma snažil umlčať. Bol to iba taký slabý hlások vzadu v mojej hlave, ktorý tušil, že sa okolo mňa toho deje viac ako si sama priznávam. Na druhej strane zdravý rozum ma prehováral, že možno len pripisujem priveľký význam niečomu, čo vlastne nič neznamená. Ostatne ako vždy. Nebolo by to prvý ani posledný krát.

Z úvah ma vyrušil zvonček na dverách. Od ľaku mi srdce skoro vyskočilo z hrude. Prichytila som si ho dlaňou a pomaly sa otočila k dverám čelom. Ešte pár krát som sa zhlboka nadýchla nech neotváram zadýchaná ako dostihová kobyla.

Moja myseľ bola až moc omámená. Otvorila som bez rozmyslu, bez toho aby som sa čo i len pozrela do kukátka. Stlačila som kľučku a dvere pritiahla k sebe.

Jason so širokým úsmevom vbehol dovnútra a vtlačil mi bozk do vlasov keď okolo mňa prechádzal. S úsmevom na tvári ma pozdravil: „Ahoj, Rosie," premeral si ma od hlavy až k pätám. „som rád, že si už nachystaná. Kde je Trevor?"

Pokrčila som obočie a na mojej tvári sa vytvorila nechápavá grimasa. „O čom to hovoríš?"

„Volal som s ním pred pol hodinou a dohodli sme sa, že niekde pôjdeme. Nevravel ti?" zdvihol jedno obočie na čo som len nesúhlasne pokrútila hlavou. Vlastne som bola ako mechom udretá a poriadne som sa ani nedokázala sústrediť na prúd myšlienok. Nieto ešte na slová vychádzajúce z Jasonových úst. Potrebovala som si nachvíľu sama sadnúť a usporiadať ich.

„Vlastne som len pred chvíľou prišla." prehodila som konverzačne a pokynula pri tom rukou k dverám. Moje telo a ústa akoby mali svoj vlastný rozum a ja som fungovala len automaticky zatiaľ čo myšlienkami som bola úplne inde. Musel si všimnúť aká som pomätená. Spravil krok bližšie ku mne a chytil ma za plecia. Medzi obočím sa mu spravila malá vráska ako ho tlačil k sebe.

Hnedé oči sa prelínali s tými mojimi. Skúmavým pohľadom premeriaval celú moju tvár a snažil sa nájsť niečo, čo by mu prezradilo viac. „Stalo sa niečo? Vyzeráš, akoby si videla ducha. Si celá biela."

Iba som pokrútila hlavou ale neprerušila náš očný kontakt. Prehovorila som tichým hláskom, ktorý sa však pod ťarchou všetkých úvah trochu triasol: „To je jedno, nechaj to tak."

„Mccann!" ozvalo sa veselo zo schodišťa. Jason odtrhol odo mňa svoj skúmavý pohľad a obrátil  ho na Trevora. Obliekol si len čierne tričkom s bielym logom vpredu, bolo o pár čísel väčšie ako je jeho veľkosť ale pristalo mu to takto. Obyčajné, modré, trochu obtiahnuté rifle a upravená vlasy.

Pribehol k nám so širokým úsmevom. S Jasonom najprv do seba narazili plecami a následne si ťukli päsťou na pozdrav. Trevor sa tváril akoby nič. Alebo to bolo nič a iba ja sa tvárim akoby sa niečo stalo? Už som sa zamotávala aj sama v sebe a všetky moje myšlienky sa plietli do jedného zmätku.

„Ideme?" spýtal sa Jason a obaja sa na mňa pozreli.

„No," poškrabala som sa vzadu na zátylku a sklonila pohľad. „ja zostanem radšej doma."

Pohľadom som prepaľovala svoje nohy keď sa v mojej tesnej blízkosti ocitlo široké telo. Trevor zastavil tak blízko až sa naše hrude skoro dotýkali. Chytil moju bradu medzi prsty a donútil ma pozrieť sa na neho. Bol bez mála vyšší a minimálne dve hlavy a keď stál takto blízko, bolo skoro nemožné sa na neho pozrieť. Uvedomoval si to, bezpredmetne ma chcel len vyviesť z miery.

„Nevymýšľaj a poď." prehovoril tichým hlasom. Nechcela som ísť. Naozaj som potrebovala zostať doma a nebyť na pár minút pod tlakom z jeho alebo Jasonovej strany. Vedel to, uvedomoval si ako ma znervózňuje jeho blízkosť a práve preto sa ani nepohol. Trevor je rodený manipulátor a takto ma mal ako na lopate.