Cigarettes

•~•30•~•

,,Uhm, nie,"potriasla som hlavou a dívala sa radšej inám. Výdýchol dym, odhodil cigaretu a kývol mi k autu.

,,Mimochodom, vyzeráš.."

,,Sklapni,"stopla som ho a otvorila dvere auta a červeň sa mi pritom hnala do líc ako tečúca voda do pohára.

,,Pekne,"dokončil, keď si sadol na miesto vodiča. Odvrátila som tvár k oknu a chcela som sa už pohnúť z miesta, aby som sa niečim zamestnala. Horeli mi líca a jeho prítomnosť mi vôbec nepomáhala, jeho vôňa ma privádzala do šialenstva, pretože dnes použil inú, oveľa výraznejšiu vôňu.

,,Ďakujem,"zašepkala som.

,Prosím? Nepočul som,"zahrával sa somnou.

,,Ďakujem,"zakričala som mu do tváre, pretože ma nielen znervózňoval, ale aj vytáčal svojím pokojným úškrnom. ,,Tebe asi nemusím hovoriť, ako vyzeráš, čo?"

,,Nie nemusíš, ja viem, že vo všetkom vyzerám neodolateľne a pre teba dvojnásobne,"žmurkol a vyzliekol si sako, pod ktorým mal takú úzku košelu, že mu obkresľovala svaly na rukách a na ramenách. Znova som musela odvrátiť pohľad, pretože ma znovu dostal do rozpakov.

,,Kam ideme?"opýtala som sa, keď konečne naštartoval a pohli sme sa vpred.

,,Ty si sa kvôli mne namaľovala?"

,,Kam ideme?!"zopakovala som hlasnejšie.

,,To si nemusela. Mne sa páčiš tak či tak,"nemusela som sa na ňho pozrieť, jeho úsmev som ako vždy cítila až v kostiach a to ma iritovalo. Čo mal za problém? Stavím sa, že som bola červená ako paprika a on si to nesmierne užíval.

,,Môžeš s tým prestať?"zapýrená som sa na ňho zadívala.

,,S čím? Ja nič nerobím."

,,Ale áno, odkedy som vyšla stále máš ten desivý úsmev a hovoríš mi veci, ktoré by mi Aaron nikdy nepovedal."

,,Povedal, len ty ho poznáš za iných situácií. Dnes ti ukážem jeho dobrú stránku. Veď som ti sľúbil, že sa budem snažiť, nie?"pozrel na mňa a úsmev sa mu prvýkrát odrážal aj v očiach.

,,Mimochodom, nenamaľovala som sa kvôli tebe,"prehodila som si pramienok natočených vlasov dozadu.

,,Fakt? Tak si to zotri,"uškrnul sa na cestu nie na mňa.

,,Ty si idiot!" skríkla som a schovala si tvár do dlaní.

,,A tie šaty.."

,,Prosím, Aaron,"zaprosila som do dlaní.

,,Nemyslel som si, že by si si niečo také obliekla."

,,Čo?"prižmúrila som na neho oči. ,,Čo tým chceš povedať?"

,,Nič, sú pekné, idú ti k očiam a k pleti, ale to sa mi k tebe nehodí. Mne sa viac páči Annalívia v čiernych džínsach s prirodzeným výzorom,"posledné slová zašepkal a napokon sa kútikom úst usmial.

,,Takže výzerám zle?!?!?!"zamračila som sa na neho.

,,Preboha nie! Prepáč, zabudol som, že si nechápavá."

,,Toto je Aaron, ktorého poznám. Vždy ma kritizuje,"prevrátila som očami.

Zvyšok cesty sme veľa nehovorili a mne to vyhovovalo. Rozprávať sa s týmto Aaronom bolo pre mňa ťažké. Nedokázala som od neho odlepiť oči a nedokázala som ovládať svoje telo, ktoré chcelo byť pri ňom, čo najbližšîe. Keď som mala istotu, že je zahľadený na cestu, využila som možnosť a skenovala ho. Nemohla som sa vynadívať. Sedel tak pohodlne, až to bolo neprirodzené a bol uvoľnený ako pri mne ešte nebol. Hlúpo sa ušrnul a ja som vedela, že môj pohľad vycítil, vždy ho vycíti a potom sa mi takto vysmieva.

,,Chceš vedieť, prečo nerobím v nejakej prestížnej agentúre sexy modela?"nachvíľu sa na mňa pozrel, potom sa znova venoval ceste.

,,Uhm,"dostala som zo seba zaujatým prikyvovaním.

,,Tiež by som chcel vedieť,"povedal a znova sa uškrnul. Chcela som mu odseknúť niečo štipľavé, ale nechcela som si kaziť večer, aj keď by si to jeho ego zaslúžilo. Zastali sme pred obrovskou reštauráciou s krásnou terasou a príjemným osvetlením. Vystúpila som z auta a nestačila sa diviť. Aaron musí riadne zarábať, keď si to môže dovoliť. Ako dlho asi musel pracovať, aby mohol bývať vo vile a mínať peniaze v tejto reštaurácií.

,,Aaron?"pristúpila som k nemu, keď fajčil a opieral sa o kapotu auta. Pozrel na mňa spýtavým pohľadom a otázku, ktorú som mala na jazyku zmizla akoby nikdy neexistovala. Oči za závojom dymu boli tak krásne zafarbené, že krajšia zelená ani neexistuje. Všimla som si, že mal dlhý štíhly nos na konci trochu zahnutý a dokonalý ako všetko ostatné. Rukou si prešiel po vlasoch, ktoré mu zakrývali časť čela a padali do tých krásnych očí a úplne ignoroval, že som sa ho niečo chcela opýtať. Vlastne skoro ako všetky otázky, ktoré som mu doteraz položila. Vlasy mu chvíľu ostali vzadu, no znova sa prebojovali dopredu.

,,Poďme,"postavil sa na rovné nohy, odhodil cigaretu a bez pohľadu na mňa mi položil ruku na kríže, aby ma viedol dnu, hoci to nebolo potrebné. Jeho ruku som cítila len letmo položenú, no aj to bol pre mňa šialený zážitok.