Why Me? (Marauders)

34. Posledný deň

Nakoniec sme si s Petrom všetko vysvetlili a potom už bol v pohode. Ubezpečili sme ho, že on má pri nás vždy miesto a že už si ho budeme viac všímať.

Teraz je však náš posledný deň na Rokforte. Hneď po raňajkách sme skočili k Hagridovi a teraz sa nachádzame v chodbe Jednookoej čarodejnice, ktorá vedie rovno do Rokvillu. Dnes máme pre všetkých posledné Záškodnícke prekvapenie, ale párty to nebude. Tá bola včera. Taká veľká, že sa musela konať v Núdzovej miestnosti. Pozvali sme aj iné fakulty a Regulusa. Jeho fakultu, prirodzene nie. 

,,Sirius netlač sa prosím na mňa!" upozorňovala som človeka za sebou.
,,Nechcem ťa znepokojovať, láska, ale ja som pred tebou a ty si šla posledná predsa," ozvalo sa predomnou.
,,A kto je teda, pre Godrikovu lásku za mnou?" začínala som panikáriť a ten za mnou sa začal smiať. Ten smiech som poznala veľmi dobre.

,,Lily?" zvolali sme s Jamesom unisono.
,,Pre Merlinovu strapatú bradu! Kde si sa tu do čerta vzala?" zastavil okamžite James, ktorý šiel na čele našej skupinky a tak sa stalo, že všetci sme doňho vrazili. 
,,Nemohla som vás predsa nechať ísť samých, nie? Náhodou by sa vám zišli ešte dve ruky naviac, nie?" vo svetle svojho prútika som videla, ako sa uškrnula. 
,,Lily? Si to skutočne ty? Nepoužil niekto všehodžús? Alebo imperius?" preľakol sa Rem, ktorý doteraz neprehovoril ani slovo. 
,,To isté by som sa predsa mohla spýtať ja teba," podotkla červenovláska. 

,,Ja som práveže zvyknutý," pokrčil plecami.
,,Ale si aj prefekt. Takže idem aj ja. Na čo ešte čakáme?" pozrela na nás a ako prvá začala kráčať. Nakoniec sme sa dali do pohybu všetci. 

,,Dnes bude u nás spať brácho," ozval sa do ticha Sirius. 

,,Skvelé, môžeme zavolať aj Mar a Alice a spravíme si súkromnú párty, čo?" tešila som sa. 

,,Nie tak rýchlo, Hrdozobka, najskôr sme chceli pripraviť všetko potrebné predsa," stopol ma James.
,,Ako si ma to nazval?" opýtala som sa prekvapene.
,,Asi sme ti zabudli povedať, že sme ti vymysleli záškodnícku prezývku, čo na ňu povieš?" hrdo mi odpovedal Sirius.
,,Je skvelá, kto ju vymyslel?" 
,,Tak nejak všetci," odvetil Peter.

Ani sme si neuvedomili, že cesta nám už ubehla, tak keď Remus z ničoho nič zastavil pod padacími dvierkami, všetci sme sa opäť zrazili. 
,,Nemôžete aspoň raz dávať pozor?" nadával Remus, keď si oprašoval svoj habit.

Nakoniec sme sa šťastlivo dostali do Zonkovho obchodu so zábavnými predmetmi a nakúpili sme všetky potrebné veci. Od ohňostrojov, cez ozubené lietajúce taniere až po všelijaké stuhy a konfety. Každý si napchal plné vrecká a ešte sme museli mať každý v ruke dve plné tašky. Poviem vám, nebol to lacný špás, ale vzhľadom na to, že je to náš posledný deň, treba si ho užiť. 

Keď už sme teda boli v Rokville, to by sme neboli predsa my, keby sme sa nestavili aj u Troch metiel. Objednali sme si ďatelinové pivo a chalani samozrejme aj Ohnivú whisky. 

Nakoniec sme sa rozlúčili s madam Rosmertou, keďže toto je zrejme naša posledná návšteva v Rokville a ktovie, či vôbec niekedy v budúcnosti budeme mať toľko času, aby sme sa zišli v nejakej krčme odreagovať sa. 

Vyšli sme z podniku a teraz sme začali dúmať nad tým, ako sa dostaneme späť, s taškami a plnými vreckami. 

,,A keby sme tie veci zmenšili?" napadlo Petrovi.
,,Skvelý nápad, Červochvost!" pochválil ho Rem a už začal mieriť prútikom na svoje tašky, ktoré sa onedlho scvrkli do menšej veľkosti, aby si ich mohol skryť do dlane. O chvíľu sme už všetci držali zmenšené tašky v dlaniach a pod neviditeľným plášťom sme sa prešuchli do skladu Medových labiek. 

,,Dúfam, že keď ste takto chodili, že ste nič nekradli z toho skladu," uisťovala sa Lily.
,,Neboj Evansová, hneď v prvom ročníku, keď sme tadeto vyliezli sme sa zaviazali samy sebe, že v živote nič neukradneme z toho skladu. A my predsa sľuby dodržiavame," objasnil jej Sirius. 

Keď sme došli až k jednookej čarodejnici, Remus ešte raz skontroloval mapu a potom sme postupne všetci povyliezali. Bez ohrozenia života sme sa dostali do klubovne a potom sme začali chystať náš plán. Po chvíli prišla sova od Regulusa, že o päť minút bude stáť pred portrétom a tak ho Sirius šiel vyzdvihnúť. Ja a Lily sme zatiaľ šli splašiť Marlene a Alice. 
Keď sme sa už všetci stretli v izbe u chalanov, začali sme dopodrobna všetko plánovať.

,,Ja s Remusom sme trochu hľadali v knižnici a našli sme zopár užitočných kuziel," prehovorila Lily a vytiahla dlhočizný pergamen, hrubo popísaný drobunkým písmom.
,,Merlin, ja ťa milujem," zvýskol James a dal Lily pusu na líce. 

,,Dobre, koniec zábavy, mládež, ide sa na to," zavelil Remus a všetci sme sa rozdelili do dvojíc a jednej trojice, aby sme mohli porozmiestňovať všetky výbušniny. 

Už bolo skoro pol desiatej, keď sme sa všetci stretli opäť v chalanskej izbe a spravili si mnou navrhovanú súkromnú párty. 

O trištvrte na dvanásť sme sa všetci vytratili z chrabromilskej klubovne a následne aj z hradu, na presne určené pozície. Dali sme si navzájom signál a a namierili sme prútiky na krabice s ohňostrojmi. Naraz sme ich odpálili. Nastal obrovský výbuch a o chvíľu sa začali na oblohe zobrazovať všelijaké obrazce, ktoré sme tam pomocou Remových a Lilyných kúziel pričarovali. Boli to obrazy všetkých učiteľov Rokfortu a nás. 

,,Čas na operáciu číslo dva," zahlásila Alice a zobrala si svoju už vopred nachystanú metlu. Všetci sme spravili to isté a na metlách sme vleteli do hradu. Na chodbách už pobehovalo pár učiteľov a aj prefekti mali čo robiť. Zatiaľ sa im podarilo udržať všetkých žiakov úspešne vo svojich klubovniach. To však nebude trvať dlho. Na chodbách sme vyhadzovali začarované konfety aby vydržali čo najdlhšie, kričali sme po celom hrade aby sme všetkých študentov prinútili ísť sa pozrieť von. Regulus nám prezradil heslo od slizolinskej klubovne a tak sme im tam hodili jednu hnojovku, aby sme ich vylákali von. To isté sme spravili aj v našej a do bifľomorskej a bystrohlavskej sme sa dostali pomocou vopred zistených hesiel. Aj keď sme museli pri bystrohlavskom vstupe najskôr odpovedať na nejakú prihlúplu otázku. Nakoniec sme dosiahli svoje. Všetci študenti pobehovali po chodbách a na hlavy im padali konfety. Všade poletovali ozubené lietajúce taniere a divotvorné delobuchy doktora Filibustera.  Použili sme samozrejme aj niektoré kúzla, ktoré našla Lily a Remus a prefarbovali sme študentom hlavy a kusy oblečenia. Keď sme všetky veci spotrebovali, vyzeralo to tam ako na nejakej párty. Študenti výskali a obdivne sa dívali von oknom, kde ešte stále pretrvávali ohňostroje a naše a učiteľské portréty. Všimla som si aj profesorku McGonagallovú, ktorá sa zo začiatku tvárila veľmi pohoršene, ale keď jej nejaký študent ukázal, aby sa pozrela von oknom, všimla som si slzu na stekajúcu po jej líci. 

Všetci sme sa stretli na Astronomickej veži a prinútili začarovaný Remov foťák, aby nás odfotil všetkých spolu aj s naším výtvorom. Začarovali sme ho totižto tak, aby poletoval pri nás a fotil všetko, čo sme spravili. Z toho budú skvelé fotky. 

Stáli sme tak pri zábradlí a spoločne sledovali rokfortské pozemky osvetlené ohňostrojmi a prežívali posledný deň strávený tu.

------------------------------------

Fajn, ďalšia kapitola. Veľmi sa ospravedlňujem, že je až po takom dlhom čase, ale vôbec som nemala kedy to písať.

Ďakujem za prečítanie a môžete mi napísať, či sa vám kapitola páčila. Budem veľmi rada. :) Vďaka. ♥