Why Me? (Marauders)

14.Chrabromil vs. Bifľomor

Ráno som sa zobudila už o šiestej. A myslím, že som nebola jediná. Určite už bolo celé naše metlobalové družstvo hore. A možno už aj bifľomorské. 
Bola sobota, tak som spiace baby nechala, nech pokračujú vo svojej doterajšej činnosti a ja som sa zatiaľ vybrala do kúpeľne. Pod sprchou som sa poriadne prebrala, avšak ten divný pocit pred zápasom mi to neodstránilo. Dnes bol totiž deň nášho prvého zápasu tento rok.
 Keď som vyšla von z kúpeľne, baby sa už zobúdzali. Počkala som na nich, kým sa upravili a potom sme spoločne zišli na raňajky. Všetci z družstva už sedeli za stolom a dívali sa na taniere pred sebou. Chýbala som už len ja. Môj stres sa ešte zvýšil. Sadla som si oproti Siriusovi s Jamesom hneď vedľa Johna Abbota, nášho ďalšieho strelca. Pri Siriusovi samozrejme sedel aj Remus. 
Do jedla som nemala veľkú chuť. Ostatne, ako aj zvyšok tímu. Natlačila som do seba aspoň suchý chlieb. Baby na mňa nesúhlasne pozreli a tak som sa prinútila natrieť si ho aspoň džemom. Navyše sme všetci boli nezvyčajne mĺkvy. Rozhovorili sme sa až keď prišli naši súperi, aby sme im nedali žiadne šance na výhru. Či už po psychickej alebo fyzickej stránke. Avšak viac sme toho nezjedli. 

,,Družstvo! Ide sa!" zvolal James po polhodine sedenia vo Veľkej Sieni. Všetci sme sa postavili a nasledovali sme Jamesa. Pozrela som na hodiny, ktoré ukazovali deväť hodín, keď sme vychádzali do klubovne pre svoje veci. Dohodli sme sa, že o desiatej sa stretneme v klubovni a odtiaľ, ako správny tím, pôjdeme do šatne. Každý teda zaliezol do svojej izby a snažili sme sa psychicky pripraviť. Samozrejme baby do mňa neustále hustili všelijaké povzbudivé poznámky a motivačné citáty, ale ja som ich počúvala iba na pol ucha. V hlave som si totiž opakovala všelijaké situácie, ktoré môžu počas zápasu nastať a ako ich mám vyriešiť. Po chvíli ma však vtiahli do nejakého ich rozhovoru o všeličom a zároveň o ničom. Musím ale priznať, že som sa trochu uvoľnila. 

Presne o desiatej som zbehla prezlečená a s metlou v ruke do klubovne. Prilbu som si niesla pod pazuchou a rovnako tak aj rukavice. Keď sme všetci poprichádzali, na čele s naším kapitánom - Jamesom sme sa vybrali na metlobalové ihrisko. James síce kráčal sebavedomo ale bolo vidieť, že je tiež nervózny. Ja som kráčala vedľa Siriusa, ale mlčky. Všetci sme kráčali chodbami, akoby sme boli páni celého sveta a všetci, čo šli oproti nám sa nám uhýbali. Niektorí nás aj hlasno povzbudzovali. 

Keď sme vošli do šatne, tam nás povzbudzoval zase James. Potom sme si nasadili helmy, obliekli rukavice, chytili metly a za nášho pokriku sme vyšli na ihrisko, kde sa ozval ohlušujúci jasot z chrabromilskej časti tribúny. Samozrejme, pridali sa aj niektorí z bystrohlavu. Musela som sa pousmiať, keď Sirius a James začali mávať našim spolužiakom. Potom si James konečne podal ruku s Bifľomorským kapitánom, na čo madam Hoochová zapískala a my sme vyleteli nahor. Hra sa začala. Schytila som okamžite prehadzovačku a trielila som k súperovým obručiam. Rútili sa na mňa dvaja strelci, tak som loptu prehodila Marlene. Naznačila streľbu, prehodila Johnovi Abbotovi, ďalšiemu strelcovi a ten trafil prostrednú obruč. Prehadzovačku mal Bifľomor. Urobili sme obrannú formáciu, ktorú sme nacvičovali celý mesiac. Videla som, ako Sirius odrazil dorážačku na bifľomorčana, ktorého som sa pokúšala zablokovať.  Avšak, jej trajektória mala cestu cez Marleninu hlavu. 

,,Marlene dole!" skríkla som v strachu že lopta trafí hlavu mojej najlepšej kamarátky.  Neviem, či ma počula, ale potom sa skrčila. Len tak som si vydýchla. Ja som sa lopte vyhla tiež, a potom nakoniec trafila cieľ, ktorý mala dosiahnuť. Chudák chlapec. Schytila som prehadzovačku a kým sa všetci poriadne spamätali, trielila som na obruče. 

,,A naša exotická spolužiačka dáva gól a Chrabromil vedie dvadsať nula!" ozvalo sa z komentátorského pódia. Uchechtla som sa a opäť som sa sústredila na hru, ktorá ďalej pokračovala celkom pokojne.