Why Me? (Marauders)

21. Regulusove slizolinské potýčky

,,Ako ti máme veriť?"  spýtal sa Michael Doll, jeden piatak. 
,,Chcete myľomisu? Alebo veritaserum? Čakala som, že mi budete veriť aj bez toho." povedala som sklamane. 
,,Ja Adhe verím," postavila sa Martha Abbotová. Postupne chcene - nechcene súhlasili všetci s tým, že Reg sa tu bude často vyskytovať. Chceli sme totiž, aby tu s nami aj býval a James im to dosť jasne objasnil. Napokon sa každý vrátil k svojej pôvodnej činnosti a nás si už nikto nevšímal. Všetci sme okamžite začali šľapať do schodov ku chalanskej izbe. 
,,Uvedomujete si, že týmto porušujeme asi desiatku pravidiel?" opýtal sa Regulus. 
,,Povedz mi, Regulus, kedy záškodníci neporušovali pravidlá." odvetil mu James. 
,,Asi iba vtedy, keď spia?" odpovedal mu a všetci sme sa zasmiali.
,,No ale teraz," otvoril Sirius dvere na ich izbe a pokračoval: ,,musíme vyriešiť problém kde a ako bude Regulus spať." 
Vstúpili sme do izby, v ktorej bol totálny bordel a smrad. Typické. Okamžite Remus otvoril okno a ja s Lily sme zamávali prútikmi a aspoň trochu sme to tam upratali. 
,,Nechcete tu chodiť častejšie?" opýtal sa ohúrený James. 
,,Accio Regulusov matrac." predniesla som ignorujúc Jamesovu poznámku. O chvíľu k nám priletel Regulusov matrac až zo Slizolinskej klubovne.  
,,Možno preto, že si dutý ako bambus."poznamenala len tak mimochodom Lily.
,,Ale Ev..."začal James, ale bol prerušený Siriusovým výkrikom, ktorý si zrejme ani neuvedomill, že zabránil hádke tejto dvojice.
,,Mám nápad!"oznámil nám, na čo sme ja, James, Remus a Peter teatrálne prevrátili očami. Sirius si to všimol, lebo poznamenal: ,,Naposledy môj plán vyšiel."
,,Áno, ale ďalších deväťsto deväťdesiat krát nie," odvetil vecne Remus, na čo sme sa všetci zasmiali a poškodený len nadul líca a tváril sa náramne urazene.
,,No ták, Tichošľaaap!" chlácholil ho James. ,,Už ťa počúvame." ubezpečil ho. Na to sa Sirius usmial a pokračoval v tom, čo nám chcel povedať.
,,No,ja pôjdem pod neviditeľným plášťom s ním a pomôžem mu s nejakými vecami."

,,Idem s tebou!" ozvala som sa okamžite, ešte skôr, ako stihol James navrhnúť že pôjde s ním.
,,Nie! Pôjdem s nimi ja, potrebujú pri sebe niekoho silného," zúžila som oči a pomädlila si ruky.
,,Ehm..Vravel si niečo?" spýtala som sa s úškrnom. 
,,Že chcem ísť tiež." odvetil.

,,Paroháč, vieš predsa, že keď ideme pod plášťom traja, tak nám vytŕčajú nohy, pretože už sme veľkí." povedal Sirius a všetci sme naňho pozreli, že odkiaľ sa ta múdrosť dostala.
,,Tak Adha nejde a ideme mi dvaja," začal okamžite vyjednávať a ja som sa už chcela hádať, keď ma Black starší vyrušil.
,,Sorry bro, ale ona sa hlásila prvá," ukázal na mňa, schmatol neviditeľný plášť a všetci traja sme vyšli von. Regulus išiel ako prvý a mi dvaja sme si cestou prehodili neviditeľný plášť a plížili sa za ním.
,,Muffliato," namierila som na plášť, aby neprepúšťal zvuky, keby sme vysielali kliatby. Potom sme sa ďalej potkýňali za Regulusom a boli sme čím ďalej, tým viac bližšie k Slizolinskej klubovni. Nakoniec sa Reg zastavil a my sme si začali dávať sakramentský pozor, čo spravíme. Pred Regom bola iba prázdna stena, ktorej predniesol: ,,Pur Toujours," videla som ako Sirius vedľa mňa takmer ozelenel. Nechápala som prečo, až dokým mi to šeptom nevysvetlil: ,,To je blackovské motto. Znamená to vždy čistá. Nechápem však, prečo majú logo mojej pošahanej rodiny ako heslo." Stena sa otvorila a Reg neisto vstúpil dnu. My sme opatrne šli za ním. Keď sme vošli dnu, úplne ma striaslo. Pripomínalo mi to tam MacNairov dom. A navyše, všetko bolo v takých studených farbách. Jediný zdroj tepla vydával krb, ale ani zďaleka nezahrial celú spoločenskú miestnosť. Narozdiel od našej bola dosť veľká, ale aj o toľko menej útulná. Na gaučoch v strede sedela tá známa slizolinská partička, ktorú som zo srdca nenávidela. 
,,Ale, ale, ktože to práve prišiel?" zamieril naňho pozornosť peroxidový Lucius Malfoy. 
,,Ako sa opovažuješ tu ešte niekedy vkročiť?" zasyčala naňho jeho sesternica Bellatrix s divými kučierkami na hlave, padajúcimi do očí. ,,Ty jeden zradca! Ako sa vôbec opovažuješ nazývať ešte slizolinčanom? Paktuješ so svojím šialeným bratom! Tým krvyzrádcom! Nebol si ani schopný prijať tú najväčšiu poctu nášho pána! Vypadni von a už sa tu nevracaj!" škriekala naňho a ja som mala čo robiť, aby som nás udržala v tajnosti, pretože Siriusovi sa už takmer podarilo výjsť spod plášťa a zaútočiť. Retard jeden. 
,,Neboj sa, Bellatrix, už som na odchode, iba si niečo vezmem." povedal s menším odporom a podišiel k podobnému schodisku ako u nás v klubovni. Hádam, že to majú asi jediné všetky klubovne spoločné. Začal stúpať do schodov a my za ním. Nakoniec sa zastavil až na predposlednom poschodí a otvoril jedny z troch dverí. Vnútri boli traja chalani. Myslím, že medzi nimi bol aj Loan MacNair, môj asi nevlastný brat. Neznášam ho. Všetci traja sa pozerali na Regulusa, akoby im zabil oboch rodičov. 
,,Skutočne je to pravda?" vyštekol naňho práve MacNair.
,,Podľa toho, čo si pod slovom TO predstavuješ, Loan." odvetil mu pokojne Regulus
,,To, že si zradca a že si sa k nemu nechcel pridať a že si dokonca zachránil aj tú krvyzrádkyňu Wazexovú." ozrejmil mu ďalší. Asi Avery. Regulus iba pokrčil plecami a začal mávať prútikom, na čo mu všetky veci leteli rovno do kufra. Šikovný to chalan. O chvíľu mal zbalené. 
,,Majte sa." kývol svojim spolubývajúcim na pozdrav, akoby sa nič nedialo a zabuchol za sebou dvere. 
Keď sme zišli schody, prehovorila som k svojmu spoločníkovi pod neviditeľným plášťom.
,,Počúvaj, ako poznám Slizolin, určite sa o niečo pokúsia, pôjdem chrbtom a budem vykrývať prípadné kliatby." on len kývol na znak súhlasu a ja som sa mu otočila chrbtom. Chytil mi ruku a viedol ma za sebou. Otočená chrbtom som striehla, kto sa opováži vyslať nejakú kliatbu, zároveň som však neprestávala myslieť na to, že ma Sirius drží za ruku. Áno, milionkrát ma už držal za ruku, ale teraz som si to akosi viac uvedomovala. Snažila som sa zahnať svoje myšlienky do kúta a nemyslieť už na to. 
,,Avada Kedavra!" zrevala tá bláznivá čiernovlasá smrťožrútka na celú klubovňu, až sa všetci pozreli, kto padne. Ja som však na to čakala a kliatbu som odklonila do najbližšej steny. Vtedy som zaregistrovala, ako sme vyšli von a prechod sa za nami uzavrel, nechávajúc Bellatrix a ostatných slizolinčanov v prekvapení. Rýchlo sme ešte bežali na vyššie poschodie, keby nás náhodou niekto sledoval a až tam dal Sirius dole plášť. Regulus bol rovnako vystrašený, ako Bella prekvapená.
,,Merlinove fúzy...A...ste v poriadku?" habkal.
,,Neboj braček, Ada bola na všetko pripravená." potľapkal ho Sirius po pleci.
,,Vďaka moc." ďakoval mi. 
,,To nestojí za reč. Myslím, že sme si teraz kvit, so zachraňovaním životov." žmurkla som naňho, na čo sa usmial a potom sme ďalej pokračovali do našej klubovne. Kufre levitovali nad Regom a my sme šli vedľa neho ako osobní bodyguardi. Pred Tučnou pani sme vyslovili heslo a tá nás pustila dnu, aj keď nezabudla Siriusovi pripomenúť, že mu to dnes sekne, aj keď mal na sebe tepláky a vyťahané tričko. Vybehli sme množstvo schodov do záškodníckej izby, kde na nás už netrpezlivo čakali ostatní. 
,,Ste všetci v poriadku?" vybehla na nás okamžite Lily. 
,,Nevidíš Lily? Majú aj nohy, aj ruky, aj hlavu, sú v pohode." ubezpečovala ju Marlene. 
,,Mala som strach, aby sa vám niečo nestalo," vysvetlila nám svoje obavy a potom ma tuho vystískala, akoby som práve prišla z misie doprostred vojny. 
,,Neboj mami, sme v poriadku a dokonca sme prišli domov aj na čas. Čo bude na večeru?" zahral Regulus a všetci sme sa začali šúľať od smiechu. 
,,Fakt veľmi vtipné," pretočila očami naša starostlivá kamarátka, ale bolo vidno, že aj jej cukajú kútiky úst. 
,,Teraz by sa zišla taká malá párty." poznamenal Remus. 
,,To povedal kto?" prekvapene sa naňho otočila Alice a Rem na ňu nechápavo pozrel. Alice si zrejme ešte nestihla zvyknúť, že Rem vlastne nie je také neviniatko, ako vyzerá. 
,,To je ten najlepší nápad Námesačník!" vykríkol James a prútikom zapol nejaký prehrávač hudby. Sirius zase vytiahol pár fľašiek Ohnivej whisky. Izbou sa začala šíriť hudba a náš smiech. Tancovali sme a popíjali a smiali sa. Bola to taká malá súkromná párty. Dokonca prerástla až do vankúšovej vojny. Práve som búšila Regulusa s vankúšom, keď do mňa hodil vankúš Black starší, ktorí sa vyslobodil spod Marleninej paľby. Moja chvíľková nepozornosť spôsobila, že sa mi Black mladší vyšmykol zo zovretia a začal ma báchať vankúšom on. Tak sa stalo, že na mňa útočili obaja Blackovci naraz.  Smiali sme sa ako zdivení.

,,Hééééj! Ľudiáááá!" začal jačať James až kým sme naňho neobrátili pohľady všetci. ,,Zahrajme si fľašúúú!" bolo vidieť, že už je mierne priopitý. 
,,Čo je fľaša?" spýtala som sa nechápavo. 
,,Toto je fľaša," ukázal na prázdnu fľašu od whisky. 
,,Ja viem, ty tupoň," pretočila som očami. ,,Ja myslím tú hru." 
,,To je taká muklovská hra," začal vysvetľovať Remus. ,,Ktorú nám predstavil Peter v treťom ročníku. Odvtedy ju hrávame na každej našej súkromnej párty." vysvetlil nám Remus, a potom nám James objasnil pravidlá. 
Nakoniec sme konečne začali hrať. Vybojovala som si, aby som mohla točiť prvá. Padlo na Petra.
,,Mal si už niekedy babu?" spýtala som sa ho hneď po tom, ako si zvolil pravdu. Záporne pokrútil hlavou a točil zas on. Takto to pokračovalo veľmi dlho. Raz padlo na mňa, raz na Lily, potom na Jamesa, Marlene, a tak ďalej. Chalani dávali otázky typu: tvoja obľúbená farba? Obľúbená pesnička? Máš rada Medové labky? Keď som na tú istú otázku odpovedala asi piaty krát, prestávala ma tá hra baviť. 
,,Čo cítiš k Tichošľapovi, Ada?" výhŕklo zrazu z Jamesa, keď hrdlo fľaše ukázalo na mňa a ja som si zvolila pravdu, pretože voliť odvahu, keď sú všetci naokolo opití, nieje zrovna najlepší nápad. 

-------------------------------------------------

Ahojte, ospravedlňujem sa za dlhé nevydávanie kapitol, ale nejak som nestíhala. :)  

Dúfam, že sa vám kapitola páčila.