Why Me? (Marauders)

3. spoznávanie novej školy

Lily aj chalani ma vrúcne vyobjímali. Potom začala večera. Bola neskutočná. Stoly sa prehýbali pod výbornými jedlami a nápojmi. Bolo tam doslova všetko, na čo ste si spomenuli. Kurča, rezne, polievky, opekané zemiaky, hranolky, ryža, milión druhov šalátov, jednoducho neuveriteľné. Keď všetci dojedli, toto všetko nahradili dezerty. To ma prekvapilo ešte viac. Tentoraz sa stoly prehýbali pod rozličnými zákuskami od výmyslu sveta, tortami so všelijakými plnkami a polevami a zmrzliny všetkých druhov. Napchala som do seba skutočne všetko, čo sa dalo, až sa zo mňa okolosediaci smiali. James so Siriom sa až chytali za bruchá. Len som nad nimi pretočila očami a pokračovala vo svojej činnosti.
,,Ale klobúk ťa zaraďoval poriadne dlho," prehovorila zrazu Lily.
,,Dlhšie ako túto, Petra," pritakal James, ukazujúc na kamaráta sediaceho vedľa neho.
,,Klobúk sa nevedel rozhodnúť. Vraj patrím do všetkých štyroch fakúlt. Nakoniec sa rozhodoval medzi Slizolinom a Chrabromilom. Ale potom som mu povedala, že s vami to bude oveľa lepšie, ako v Slizoline, lebo tam nikoho nepoznám." Vysvetlila som im a dala si do úst kúsok kokosovej torty. Mimochodom, bola výborná. Kokos milujem. Mňam. Radšej som im ani nepovedala o tej mojej zázračnej sile a ani o tej ,,sláve" ktorú by som mohla nadobudnúť v Slizoline.
Keď sa všetky fakulty najedli do popuku, všetko zmizlo a riaditeľ vstal.
,,Vážený učiteľský zbor, milí študenti. Vítam vás opäť v novom školskom roku. Dúfam, že sa vám bude dariť. Hlavne chcem popriať veľa šťastia piatakom a siedmakom, ktorí budú tento rok písať veľmi dôležité skúšky. Na záver chcem ešte pripomenúť, že Zakázaný les sa tak nevolá pre srandu," pozrel na náš stôl a pokračoval:,,a pán Filch chce požiadať, aby ste nepoužívali zakázané predmety, vyvesené na zozname na jeho dverách od kabinetu. Takže dobrú noc." Dokončil svoj monológ a všetci sa začali stavať. Každý sa rozprával so svojimi priateľmi a do toho prefekti pokrikovali na prvákov aby šli za nimi a zoskupovali ich. Ja som šla s chalanmi, ktorí ma zaviedli na internáty. Pred vstupom do chrabromilskej veže bol obraz nejakej panej, ktorá ako všetky ostatné obrazy na chodbách, vedela rozprávať a hýbať sa. Chalani jej povedali heslo a obraz sa odklopil. Keď sme vstúpili, sánka mi padla až na kolená. Bolo to tam tak útulné. Steny boli červené a nábytok, ktorý sa skladal z drevených stolíkov a čalúnenych sedačiek a gaučov s červenozlatými poťahmi. Na stene na ľavom visel obraz nejakého muža s mečom a levom vyšitým na košeli, z čoho som usúdila, že to bude asi Richard Chrabromil, zakladateľ našej fakulty a Rokfortu. Na pravej strane bol krb, v ktorom horel oheň. Oproti nám sa schodisko rozdvojovalo do dvoch strán a nad ním boli okná.
,,Vitaj v Chrabromilskej klubovni." povedali James, Sirius a Remus naraz. Peter len prikyvoval. Za nami sa objavila Lily.
,,Vitaj," povedala aj ona.
,,Vďaka," usmiala som sa a pozrela na všetkých.
,,Poď, pomôžem ti nájsť, s kým budeš na izbe," ponúkla sa Lily a sprisahanecky na mňa žmurkla. Ja som nadšene súhlasila. Spoločne sme teda odchádzali. Ešte som sa otočila a zvolala na chalanov: ,,Dobrú noc. Vidíme sa zajtra."
,,Dobrú noc." Ozvalo sa štyrikrát. Lily sa zatvárila celkom prekvapene a spoločne  sme vystúpili schodisko napravo. Viedla má až na to najvyššie poschodie.
,,Keďže naša izba mala jednu posteľ voľnú, bola som za Dumbledorom, či môžeš bývať s nami. A súhlasil." vysvetlila mi, keď sme už boli na tom najvyššom poschodí, pri posledných dverách. Zrejme videla moje obavy v očiach, lebo hneď na to dodala:
,,Nebojsa, baby sú v pohode. Rýchlo si ich obľúbiš a aj ony určite teba." povzbudivo sa na mňa usmiala.
,,Dobre. Ďakujem," opätovala som jej úsmev. Otvorila dvere a vnútri nás čakali dve dievčatá. Jedna blondýnka s hnedými očami, svalnatými rukami a chudou postavou sa predstavila ako Marlene McKinnonová. Druhá, hnedovlasá, tiež s hnedými očami a chudou postavou sa volala Alice Prewettová.
,,Adhara Wazexo." predstavila som sa aj ja.
,,Táto posteľ je pre teba," ukázala Marlene na prázdnu baldachýnovú posteľ s nebesami pri okne.
,,A tamto je kúpeľňa a záchod." ukázala Alice na dvere oproti nám.
,,Dobre, vďaka." usmiala som sa a zvalila sa na svoju posteľ. Nastalo celkom trápne ticho, ktoré prerušila Lily.
,,Povieš nám teda o svojej bývalej škole? A celkovo o sebe?" poprosila.
,,Samozrejme, keď si si to vybavila, prečo nie?" zasmiali sme sa. Baby sa na nás len nechápavo dívali, a preto im to Lily v krátkosti vysvetlila.
,,Dobre, ale dajme sa najskôr do pyžám čo?" navrhla Marlene. Všetky sme súhlasili. Prezliekli sme sa, umyli si zuby a potom, zababušené v perinách počúvali môj príbeh.