Why Me? (Marauders)

7. metlobalový konkurz

Od príhody na astronomickej veži už ubehol týždeň. Odvtedy si ma Sinistrová už veľmi nevšíma. Napomínať ma prestala po tom, čo zistila, že moje mapy sú absolútne presné aj bez všelijakých pomôcok. Myslím, že bifľomorčania sa na nás akurát pekne bavili. Teraz však majú nudu.
Dnes je deviateho septembra a viete čo? Dnes mám sedemnásť. Áno, dnes som sa stala konečne dospelou. Zároveň je dnes aj nábor do metlobalového družstva. Chcela by som skúsiť post strelca. Ktovie, či sa tam vlastne dostanem.
Ráno som vstala ešte pred Lily. Bolo asi šesť hodín. Zvyčajne vstávame okolo siedmej. Celou izbou sa ozývalo ešte pochrapkávanie.
Keď sa zobudila o pol hodinu Lily, spôsobila som jej menší šok, keď zbadala, že som sa sama od seba zobudila a dokonca ešte skôr ako všetci ostatní.
,,Pre Merlina kto si a čo si spravila s Adharou." robila si starosti Lily.
Nad tým som sa zasmiala.
,,Neboj sa, to som ja, ibaže sa už neviem dočkať konkurzu." vysvetlila  som jej moju náladu.
,,Moc sa neteš. Prvé dve hodiny máme transfiguráciu a ona bude zbierať tie eseje." pripomenula mi Alice. Kurnik! Celkom som zabudla na celú posratú transfiguráciu a ostatné hodiny.
,,Máš už tú esej?" spýtala sa Lily. Nálada mi opäť poklesla. Vďaka baby. Veľmi.
,,Samozrejme že ju mám. U McGonnagallky by som si to pokaziť nechcela." odbila som ju nevrlo.
,,Každopádne vstávameee!" zakričala na celú izbu a aj doteraz spiacu Marlene trhlo. Všetky sme sa museli voľky - nevoľky poriadne pozobúdzať. Upravili sme sa, zobrali sme si knihy na vyučovanie a už sme si to presne o siedmej mašírovali do Veľkej Siene na raňajky. Na chodbách bolo len minimum žiakov, aj to väčšinou len bystrohlavčania alebo žiaci z bifľomoru. Niekoho ako Slizolinčanov alebo Chrabromil by ste tu, okrem nás teda, v takejto hodine veru nenašli. Vo Veľkej Sieni to bolo podobné. Stoly sa síce prehýbali pod množstvom vyberaných jedál, ale lavice boli väčšinou ešte prázdne. Usadili sme sa na naše miesta a naložili si výdatné raňajky. Sedeli sme v sieni takmer pol hodinu. Práve sme sa už chystali na odchod, keď sa zrazu v dverách zjavili záškodníci. Okamžite si k nám prisadli.
,,Dneska nejak skoro, nie?" pýtal sa James, keď videl, že už chceme odísť.
,,No dneska tu má niekto super náladu," poznamenala Alice, pričom si neodpustila malé buchnutie do môjho ramena. Potom im ešte nezabudla spomenúť, že som bola hore o pol hodinu skôr ako ony. S Marlene sa priam vyžívali v ohováraní ma. Samozrejme, že to mysleli len zo srandy.
,,Ada? Dala si si dnes nejaké prášky? Nadíluj aj mne." robil si zo mňa srandu potom Sirius.
,,Samozrejme, že som si nič nedala. Iba sa teším na konkurz." vysvetlila som mu.
,,Ideš na konkurz? To je super" zamiešal sa aj Remus do konverzácie.
,,V každom prípade máme teraz transfiguráciu a ja v žiadnom prípade nemienim meškať, takže Ada pohni si." prerušila našu debatu o konkurze Lily. James preto presunul svoj zrak na ňu. Doteraz si dovolil na ňu len žmurkať cez stôl a dívať sa na ňu. Teraz to však zmenil.
,,Ale Evansová, láska môjho života! Nechod preč! Neopúšťa ma!" kričal za vzďaľujúcimi sa červenými vlasmi. Lily sa ho zrejme snažila ignorovať, ale nenechala to len tak. Cez plece vyslala nejakú kliatbu a James sa zrazu ocitol na zemi.  Od našej skupinky nasledoval obrovský výbuch smiechu. James nás všetkých vraždil pohľadmi.
,,Vďaka za pomoc!" zasupel, keď sa konečne vyštveral späť na stoličku.
,,Nemáš začo, aj nabudúce," odvetili sme automaticky so Siriusom.
,,High five brooo!" zakričala som a cez stôl sme si tľapli. Po zvyšok raňajok nás James ignoroval a hral sa na urazeného. Keď som videla napchávajúcich sa chalanov, prišla mi ešte chuť a naložila som si volské oko. So Siriusom, Remusom, Petrom a Marlene sme diskutovali o dnešnom konkurze.
,,Na aký post chceš?" neodolal nakoniec James a zapojil sa.
,,No ak bude voľný post strelca, tak som chcela skúsiť to." odvetila som.
,,Strelca potrebujeme akurát jedného, takže veľa šťastia, veľmi rád by som ťa mal v tíme."
,,Kto všetko je zatiaľ v tíme?" spýtala som sa so záujmom.
,,James ako kapitán a stíhač zároveň, Marlene je strelec aj s Johnom Abbottom a ja som odrážač." predbehol Jamesa Sirius. Akurát som dojedla aj svoju dupľu.
,,No chlapci, vidíme sa na transfigurácii. Musím ešte na záchod." zamávala som im a pobrala sa preč odtiaľ. Ani som si nevšimla, kedy odišli Marlene s Alice. Kráčala som po schodoch na prvé poschodie ku záchodom, keď ma zrazu zozadu niekto pozdravil.
,,Ahoj, " odzdravili som. ,,Čo ty tu?" spýtala som sa Blacka mladšieho.
,,Všetko najlepšie," usmial sa.
,,Vďaka Reg. Odkiaľ vlastne vieš, že mám narodky?" spýtala som sa ho. Vážne ma to zaujímalo.
,,Nazvime to tajné zdroje." povedal záhadne.
,,Okeeeej. Tak vďaka teda veľmi, že si si spomenul. Musím už ísť, lebo chcem ísť ešte na záchod a nerada by som meškala na transfiguráciu. Tak sa maj zatiaľ. Vidíme sa zajtra na obrane." rozlúčila som sa a otvorila som dvere na dievčenských záchodoch.

Do učebne som prišla tesne pred začiatkom hodiny. Sadla som si na svoje miesto vedľa Alice a spoločne sme čakali na profesorku. Po chvíli vstúpila do učebne a ihneď spustila:
,,Vaše domáce úlohy mi prosím položte na stôl" prikázala svojím prísnym hlasom a my sme postupne prichádzali k jej stolu aj s našimi esejami. Keď aj posledný žiak položil svoj pergamen na jej stôl, začala s výkladom o animágoch. Ja som počúvala jedným uchom dnu a druhým von. O animágoch som vedela všetko a dokonca som jedným z nich aj bola. Nieže by som sa chcela nejako chváliť, ale na starej škole sme preberali animágov tak často, ako astronómiu. Zaoberali sme sa s tým od prvého ročníka a niektorým mojím spolužiakom, vrátane mňa, sa podarilo premeniť už v treťom.

Po transfigurácii sme mali čarovanie a potom voľno, tak som si vzala metlu a šla som si zalietať na ihrisko. Keď som sa vrátila, prezliekla som sa a zobrala som si veci na život a zvyky muklov. Celkom ma to zaujalo. Učiť sa o muklovskej kultúre, veciach a podobne. Mala som sedieť so Siriusom, akurát, že on na hodinu neprišiel. Ulievak jeden.

Po mukline som ešte pretrpela veštenie, ktoré sme mali spojené s bystrohlavom a herbológiu a potom hurá pripraviť sa na konkurz. Obliekla som si športové tričko a kraťasy. Vzala som si svoje zlatíčko v podobe metly a utekala som na ihrisko. Cestou som stretla aj Siriusa a Jamesa.
,,Na, tu máš," podával mi Sirius nejakú buchtu. ,,Nebola si na obede a pochybujem, že si od rána niečo jedla." vysvetlil mi, keď som naňho začudovane pozrela.
,,Vďaka moc. Umieram od hladu." usmiala som sa. Keď si to tak spätne uvedomím, skutočne som od rána nič nejedla. Na ihrisko sme prišli medzi prvými. Nečudo, keď James je kapitán. On si ešte odskočil do šatní. Postupne sa záujemcovia schádzali. Poväčšine to boli takí namakanci, ktorí vyzerali veľmi sebavedomo. Potom tam boli typy, že na tvári mali kilo make-upu a nalakované nechty. Tie tu chceli byť zrejmé len kvôli Siriusovi. Že sa vôbec necítili trápne.  O chvíľu prišiel James s čistým pergamenom v ruke a začal uvítaci príhovor.
,,Ahojte, takže ja som James Potter, ale určite ma všetci poznáte. Chcem vás privítať na tohtoročnom metlobalovom  konkurze. Potrebujeme jedného strelca, jedného odrážača a strážcu. Poprosím vás, rozdeľte sa do skupín podľa postov, na ktoré sa hlásite." odpovedal a každej skupinke určil miesto, kde sa mala postaviť.
,,Najskôr pôjdu strelci." rozhodol.
,,Zoberte si tieto veľké kamene do rúk a držte ich pri lete na metle. Dajte si tri koliečka. Komu kameň spadne, vypadáva z letu a samozrejme, stratí aj body. Potom len pre vašu informáciu. Body som zaviedol len kvôli lepšej orientácii sa. Pretože z toho budem mať chaos. Ale to ešte neznamená, že ten, čo má najviac bodov, bude automaticky v tíme." vysvetlil nám kým sme brali kamene do rúk. Boli teda poriadne ťažké. Pevne som ho uchytila pod pazuchou a vysadla som na metlu. Vyleteli sme do výšky a oblietavali sme ihrisko trikrát. Nikomu medzičasom kameň nevypadol a na konci sme všetci piati bezpečne pristáli. Ďalej bola streľba na obruče. Každý mal desať pokusov. Obruče zatiaľ nikto neustrážil, takže sme mohli voľne strieľať. Ja osobne som trafila zatiaľ všetkých desať pokusov.
Potom sme mali opäť strieľať ale s tým, že Sirius mal brániť obruče. Nieže by to on nejako vedel, ale ľahké to veru nebolo. Mali sme našťastie iba dva pokusy. Jeden som takmer netrafila, ale nakoniec sa mi to podarilo. Keď dostrieľal aj posledný, mali sme čakať na ostatných. Keď skončili aj oni, tak nám James poďakoval za účasť a mohli sme ísť. Všetci určite zamierili na večeru. Vrátane mňa.
,,Aké máš pocity?" spýtal sa Sirius, ktorý ma dobehol.
,,Akože pocit z toho všetkého mám celkom fajn, ale myslím si, že mám minimálnu šancu dostať sa tam." odvetila som mu. ,,A ty prečo niesi s Jamesom?" spýtala som sa zas ja.
,,Iba sa nás spýtal na náš názor a potom nás poslal preč, že si to musí všetko premyslieť znova." vysvetlil mi. Potom sme už mlčky kráčali vedľa seba do Veľkej siene. Spotení sme si sadli za stôl a pustili sa do opekaných rožkov.

----------------------
Ahojte,
chcem vám poďakovať za votes a aj za to, že to číta aspoň niekto. :)

Bola by som rada, keby ste mi napísali vaše názory na tento príbeh.

Ďakujem. :)