15. U Jamesa

348 20 2
                                    


Ako dni a mesiace plynuli, po oslave Siriusových narodenín,  nastal december a s ním aj niekoľko ďalších problémov. Jeden z nich sa volal moja matka a náš plán na záchranu mojej sesternice. Vo voľnom čase sme spoločne kuli plány na 30. decembra. S matkou som si dennodenne dopisovala, aby som zistila čo najviac informácii a takisto aj Sirius sa činil. Na základe jeho dobrej pamäte sme mali aspoň aký - taký plán McNairovho domu. Keď bol totiž malý, musel chodiť s rodinou na všelijaké večierky pre čistokrvných, ktoré z duše nenávidel, ale aspoň na niečo boli dobré. Lily, Marlene a Alice potom nakreslili mapku. Ja James a Remus sme zatiaľ vymýšľali nejaký plán, ako prepašovať všetkých dnu. Pár krát sme boli aj v Rokville pre nejaké veci, lebo to by neboli, chalani, aby prestali úplne vymýšľať žartíky a súperiť so Zloduchom. Veď by si pokazili reputáciu a to nemohli dovoliť. Väčšinou som im pomáhala aj ja. Musela som sa nejako odreagovať. 
Teraz je dvadsiateho decembra a my odchádzame všetci na prázdniny. Avšak, ja som tak úplne domov nešla. Ani za nič by som sa tam už nevrátila. Preto som bola veľmi vďačná Jamesovi, že ma zobral k sebe. Síce to stálo veľa presviedčania mojej matky, lebo mi chcela nanútiť hneď už na prázdniny prísť do MacNairovho domu. Vďakamerlinovi sme ju napokon presvedčili s tým, že tridsiateho poslušne naklušem do môjho ,,nového,, domu. 
Z nástupišťa 9 a 3/4 sme sa za pomoci Jamesa primiestnili ku nemu pred dom. Otvoril a vošli sme dnu.
,,Sme doma!" zaziapali James aj Sirius naraz. Okamžite sa z miestnosti napravo vynorila žena v najlepších rokoch so zamúčenými rukami a zásterou okolo pása. Okamžite nás všetkých vyobjímala, čo ma dosť prekvapilo. Privítala mňa aj Siriusa, akoby sme boli jej deti. Hneď sme boli všetci od múky. 
,,Vitajte moji zlatí." usmievala sa na nás. Potom však upriamila zrak na mňa. 
,,A ty musíš byť Adhara. James mi o tebe písal. Som veľmi rada, že ťa nakoniec tvoja mama pustila. Správaj sa tu ako doma." rozhodila rukami a potom ma znova objala. 
,,Ďakujem veľmi pekne za všetko." usmiala som sa a opätovala som jej objatie. 

Po tomto zvítaní nás poslala vybaliť si veci, zatiaľ čo ona dorobí jedlo. 
,,Ak ti to nevadí, tak môžeš byť s nami v izbe, aby si sa necítila tak sama." navrhol James. Hneď som sa rozžiarila. 
,,To by bolo super." 
,,Spím tam, kde vždy." vyhŕkol okamžite Sirius. 
,, Môžeš si vybrať. Buď budeš spať v Petrovej, alebo v Removej posteli." dal mi na výber James. 
,,Chceš mi povedať, že aj napriek tomu, že tu máte ďalších päť hosťovských, tak vy všetci spávate v jednej miestnosti?" pozdvihla som obočie. Obaja horlivo prikyvovali. 
,,Si presne ako naši." ohradil sa hneď Sirius. S Jamesom sme naňho vyjavene pozreli. James šťastný, že Sirius hovorí ako jeho brat a ja celkom prekvapená. On si zrejme ani neuvedomil, čo povedal, lebo hneď pokračoval: ,,Veď to je predsa kľúč k nášmu úspechu." potom sa zvalil na svoju postel pri Jamesovej. Ja som mala na výber medzi posteľou pri okne a posteľou pri dverách. Šla som teda k tej pri okne a zložila som sa. Potom sme sa všetci postupne osprchovali a šli sme dolu na večeru. Bola vynikajúca. 

,,Zajtra príde Lilynkaaaa." tešil sa James jedného zasneženého večera. Bolo dvadsiateho tretieho a čas do uskutočnenia plánu sa krátil. 
,,Nezabúdaj, že čas na náš plán sa kráti." poznamenal aj Sirius. Za normálnych okolností by som nechcela, aby o tom hovoril, ale teraz sme boli zavretí v izbe a nikto nás nemohol počuť, lebo Jamesovi rodičia boli dolu a pozerali nejaké muklovské vianočné filmy. 
,,Chlapci, ja vážne nechcem, aby ste tam so mnou šli. Je to veľmi nebezpečné." snažila som sa ich ešte odhovoriť. 
,,Práve preto, že je to nebezpečné, tak idem. A aj preto, že si naša kamarátka a povedz si úprimne, bez nás by si to mala oveľa ťažšie a nezvládla by si to." vysvetľoval zase Tichošľap. Jemne som pozdvihla obočie, čím som mu naznačila, že taká bezmocná by som zas nebola. 

,,No dobre, dobre. Ale aj tak je lepšie, keď pôjdeme s tebou." opravil sa napokon. James len sledoval našu konverzáciu s prekvapeným výrazom. 
,,Je niečo, o čom neviem?" spýtal sa. Pozrela som naňho a začala som sa neskutočne rehotať. Keď som opäť zvážnela, ešte som dodala, že si neželám, aby s nami šiel Peter. 
,,Nie, že by som mu neverila alebo čo, len si myslím, že nemá také schopnosti, že by sa vedel dostatočne ubrániť. Chápete ma snáď, nie?" pozrela som spýtavo. 
,,Áno, to máš pravdu." uznal konečne James. Zrazu niekto zaklopal a vo dverách sa objavila Euphemiina hlava. Tak sa totiž volala Jamesova mama. 
,,Príďte prosím dole na chvíľku." a hneď aj odišla.  Hodili sme na seba spýtave pohľady a utekali sme po schodoch za ňou. V obývačke už sedel aj Fleamont, Jamesov otec. Keď sme sa usadili a Euphemia doniesla medovníky, Fleamont začal hovoriť:

,,Nedalo sa prepočuť, o čom ste sa pred chvíľou bavili, preto si prosím vysvetlenie, o aký plán ide."  nepovedal to nahnevane. Ani s ľadovým pokojom. Povedal to ako otec, ktorý sa bojí o svoje deti. Úplne som zbledla. Chalani si odomňa pohľadom pýtali povolenie, či mu to môžu povedať. Dala som sa teda do rozprávania. 

Why Me?  (Marauders)Where stories live. Discover now