4. môj príbeh

545 35 1
                                    

,,Takže, keď som bola malá a mali sme otca, boli sme šťastná rodina. Alebo aspoň tak šťastná, ako sa dalo. Keďže mama bola beloška a navyše mala nejaké problémy, nechceli otcovi dovoliť oženiť sa s ňou. Aspoň že so svojimi súrodencami vychádzali v pohode aj po svadbe.
Keď som mala jedenásť, dostala som v sne správu od Dream Messengera a ráno som si v ruke našla kamienok, ktorý mi umožnil vstup na školu. Tak to totiž tam u nás chodilo. A tak som nastúpila na Uagadou. Škola bola niekde vysoko v horách, ale keď si sa pozrel zdola, vydel si len hmlu a nad ňou sa zdalo, akoby sa škola vznášala. Taktiež tam boli internáty ako tu na Rokforte. Rozdiel bol však taký, že na letné prázdniny sme prútiky museli nechať v škole. Navyše, niečo také, ako Vianočné prázdniny sme nepoznali. Mali sme síce pokoj od školy, alebo aspoň čiastočne, ale nesmeli sme ísť domov. Takto som prešla všetkých šesť ročníkov ako dcéra šťastných rodičov. Všetko bolo okej, až dokým..." odmlčala som sa a musela som stráviť to, čo im chcem povedať a pokračovala som: ,,...až dokým môj otec pred dvomi mesiacmi nezomrel. S mamou sme sa museli presťahovať, pretože ona mala nejaký problém so štátom a s ministerstvom. Ale kým žil otec, tak ju chránil. Tak sme sa presťahovali do Londýna, kde som nastúpila na túto školu." dopovedala som a z oka mi utiekla osamelá slza.
,,To s tvojím otcom mi je ľúto," prehovorila Marlene.
,,Hmm, čo sa stalo, stalo sa." odvrátila som zrak. Všetky tri ku mne prišli a venovali mi jedno veľké skupinové objatie.
,,Okej, myslím, že stačí," zasmiala som sa.
,,Teraz sme rodina," žmurkla na mňa Alice.
,,Dobre sestry, zajtra vstávame, takže je najvyšší čas ísť spať. Šup šup do postele." ujala sa slova Lily a všetky sme zaliezli pod prikrývky.

,,Adha, vstávaj," triasol mnou niekto. Zamrnčala som a prevrátila sa na druhú stranu.
,,Adhara neštvi ma, lebo mám v ruke prútik a nebojím sa ho použiť." vyhrážala sa mi Lily.
,,No tak do toho. Použi ho." zamrmlala som, ale v skutočnosti mi to jedno nebolo. Kútikom oka som videla ako vyťahuje prútik. Schmatla som ten svoj a obe naraz sme vykríkli:
,,Aguamenti!"
,,Expelliarmus!" Nakoniec som skončila mokrá, ale s Lilyným prútikom v ruke.
,,Dobré reflexy." ocenila to Marlene, za čo si vyslúžila vraždiaci pohľad od Lils, ale aj tá sa nakoniec usmiala.
,,Ale svoj účel to splnilo. Aspoň si už hore. A pohni si, pretože nestihneš raňajky." povedala vážne a ja som sa odšuchtala do kúpeľne. Spravila som rannú hygienu, obliekla som si školskú uniformu a s babami sme vyrazili do Veľkej Siene, nesúc všetky naše knihy aj keď sme nevedeli, aké máme hodiny. Po ceste sme stretli chalanov, preto Lily s Alice šla popredu a ja s Marlene sme sa im šli pozdraviť.
,,Čaute krásky," pozdravil nás Sirius, ktorý nás videl prvý.
,,Čau krásavec," odzdravili sme s Marlene naraz a začali sme sa smiať.
,,Ahojte baby," pozdravili nás aj James s Remom. Tým sme len kývli, lebo sme neboli schopné slova. Po chvíli sme sa uvedomili a prestali sa smiať. Zrak mi padol na Rema.
,,Remus? Si v poriadku? Nevyzeráš veľmi sviežo." spýtala som sa. Chalani naňho nervózne pozreli.
,,Jemu len nieje dobre. Večer trochu vracal a potom sa mu nedalo zaspať." odvetil zaňho Sirius. Bolo mi jasné, že to nieje ten pravý dôvod ale nechala som to tak. Aspoň zatiaľ.
,,Nechceš si ísť ľahnúť?" spýtala sa ho Marlene, zatiaľ čo sme vchádzali do Veľkej Siene. Rem len pokrútil hlavou. Sadli sme si vedľa Lily, ktorá sa rozprávala s nejakou babou a Alice sedela pri svojom chalanovi Frankovi.
,,Ahoj Remus." Pozdravila ho Lily a ostatných si nevšímala. Chcel sa jej odzdraviť, ale niekto mu v tom zabránil:
,,Á Evansová, dnes už so mnou konečne pôjdeš na to rande, že hej?" spýtal sa jej James, načo ona len odfrkla a poslala ho do všetkých škaredých miest.
,,Aj tak ma miluješ." povedal si pre seba.
Naložila som si praženicu a začala som jesť. McGonnagallová nám zatiaľ rozdala rozvrhu.
,,Fajn, takže polku tých kníh som brala úplne zbytočne?" spýtala som sa, čím som upútala pozornosť chalanov.
,,Načo ste si pre Merlinove storočné ponožky terigali všetky knihy?" chytil sa za hlavu Sirius.
,,Ja tu nemám ani jednu a nevadí mi to." pridal sa James.
,,Ale na teba si už všetci zvykli, ale my nechceme, aby nám niečo chýbalo, Potter!" odsekla mu Lils.
,,Myslím, že tú nepotrebnú polku idem zaniesť." rozhodla som sa. Vstala som od stola a pobrala som sa do chrabromilskej veže. Už som bola skoro na chodbe s obrazom Tučnej Pani. Prechádzala som okolo nejakých dievčat s čierno-žltými kravatami. Bifľomorčanky.
,,Buď ticho. Ide okolo!" začula som zasyčať tú blondínu. Úkosom som na ne pozrela a oni mi venovali škaredý pohľad. Neverbálne som na ne zoslala zosilujúce zaklínadlo a schovala som sa za roh.
,,Mia hovorila, ževraj na starej škole mala problémy a preto musela odísť. " hovorila jedna.
,,Aj mne príde nejaká čudná. Vôbec  sem nezapadá. Nehodí sa tu. A už vôbec by sa s ňou môj Siriusko nemal baviť." počula som zas tú druhú. To mi celkom stačilo. Predpokladám, že to je len ďalšia Siriusova obdivovateľka. Pred portrétom Tučnej Pani som vyslovila heslo a vybehla som schody do izby. Nepotrebné učebnice som položila na zem a ja som sa zvalila na posteľ premýšľajúc, čo som práve počula. Vlastne mi to je tak celkom ukradnuté, pokým to nezájde až tak ďaleko, že má budú odsudzovať aj z mojej fakulty.

Why Me?  (Marauders)Where stories live. Discover now