Why Me? (Marauders)

22. následky a prípravy

Ráno som sa zobudila na obrovskú  bolesť hlavy. Otvorila som oči. Niekto ku mne pribehol a do ruky mi strčil malú fľaštičku. 
,,Na vypi to. Bude ti lepšie," podľa hlasu som spoznala, že to bola Lily. Logla som to do seba a hneď sa mi uľavilo a vyjasnil sa mi zrak. Až vtedy som uvidela, ako sa nám podarilo zaspať. Sirius mal svoje nohy prehodené cezomňa a na jednej ruke som mu ležala. Z druhej strany spal Regulus, ktorý neskutočne chrápal a hlavu si opieral o Siriove nohy. Asi už viem, prečo tak tvrdo spí... Vedľa Rega ležala Marlene, ktorá považovala zrejme moje brucho za veľmi pohodlný vankúš. James ležal vedľa Siriusa, ktorého objímal. Alice ležala na  Marleniných nohách, schúlená do klbka. Dusila som v sebe smiech. Vyzeralo to skutočne veľmi komicky. Chcela som sa postaviť, aby som to videla z vrchu, ale to by som ich zobudila, tak som to nechala radšej tak. Všimla som si, že Remus má neďaleko postavený kotlík, a niečo v ňom varí a Lily mu pomáha. Napokon som hlavu opäť položila na zem a zavrela som ešte oči, kým sa všetci nezobudia. Zrazu sa ten vedľa mňa pretočil a objal ma ako nejakého plyšového macka. Ako vážne Sirius? Počula som, ako sa Lily začala dusiť smiechom a o chvíľu bolo počuť aj cvaknutie fotoaparátu. Ja ich asi zakopem. Cez všetky tie myšlienky, vykresľujúce, ako by som ich mohla mučiť, za to že sa mi smiali, som však vnímala aj Siriusov dych na mojom krku. Bol tak strašne blízko. Na mňa až príliš. Otočila som sa na opačnú stranu od neho a zhrabla som nejaké blízko pohodené oblečenie pod moju hlavu. 
Po hodnej chvíli sa konečne prebrali Alice a Marlene. Na ich výbuch smiechu sa zobudilo aj zvyšné osadenstvo. Dokonca aj Peter, ktorý spal vo svojej posteli sa strhol.  Všetkým Lily a Remus naservírovali elixír proti opici. 
,,Čau plyšák," ozval sa za mnou Sirius, keď do seba dostal ten elixír. ,,Vyspala si sa dobe?" spýtal sa a sarkazmus z neho priam sálal. 
,,Úplne najlepšie," povedala som ironicky a pretočila som očami. 
,,Neviem ako vy," ozval sa Peter ,,Ale ja by som rád šiel na raňajky" dopovedal a pozrel na hodinky, ktoré ukazovali desať hodín. 
,,To je už desať?" zhíkla Marlene a aj s Petrom vyšla von.  My ostatní sme ich nasledovali, lebo sme si uvedomili, že aj nám neskutočne vyhladlo. Vošli sme do Veľkej Siene a ako vždy, takmer všetky babské oči smerovali k Siriusovi a Jamesovi, s ktorými sme preberali nové taktiky na metlobal, za občasných poznámok od Marlene. Zvyšok šiel za nami. Všetci sme si posadali za náš stôl. Aj Regulus, za čo si vyslúžil zhnusené pohľady svojich spolužiakov zo Slizolinu. Videla som, že sa premáha, aby sa tam nedíval. Bolo mi jasné, že to preňho nebude jednoduché, ale aj tak ho považujem za hrdinu, že to nakoniec dokázal. 
,,No ja si pôjdem spraviť úlohy." ozvala som sa, keď som dojedala posledný kúsok šunky. 
,,Aké mám šťastie, že som si ich spravila už v piatok." poznamenala Lily s úsmevom. Všetci sme na ňu začudovane pozreli. Toto určite nebolo jej zvykom. 
,,Lily? Stalo sa niečo?" spýtala sa nakoniec Alice.
,,Nie, prečo? Všetko je v najlepšom poriadku." odvetila zmätene. 
,,No ja teda idem. Nepridáte sa nikto?" skúsila som sa ešte spýtať, ale všetci, ktorí zvykli chodiť do knižnice už úlohy mali. James, Sirius a Peter si ich určite opíšu od Rema a bude. Zdvihla som sa teda, rozlúčila som sa a mierila som do knižnice. 

**********

Ako dni plynuli, zrazu nastal deň pred plesom. Všetci sa naň pripravovali už pár týždňov dopredu. Dievčatá nehovorili o ničom inom, iba o tom, čo si oblečú, kto ich pozval a podobne. Chalani to zase nebrali tak tragicky, ako baby. Možno sem tam prehodili slovo o tom, koho pozvú a podobne, ale ináč z toho nerobili takú tragédiu. Veď a čo, niečo si už oblečú, veď rodičia im predsa dačo pošlú. 
Všade naokolo bolo veselo. Dokonca aj na niektorých hodinách nám dávali voľnejšie. 
Akurát sme sedeli na poslednej hodine elixírov a Slughy nám písal nejaký postup, ktorý sme si mali opísať. 

,,Pozval ťa už niekto?" naklonila som sa smerom k Lily, s ktorou som sedela. 

,,Prečo ťa to zaujíma zrovna teraz?" zašepkala mi späť a snažila sa ignorovať ďalšie moje pokusy zhovárať sa s ňou. Musela som teda na odpoveď počkať do zazvonenia. Dlho som ani nečakala. Len čo sme dopísali poznámky, akurát zazvonilo. 
,,Už mi odpovieš?" dobiedzala som do nej a tentokrát nemala žiadnu výhovorku. Našťastie chalani išli napred, zrejme chceli niečo vyviesť. 
,,Vlastne ešte nikoho," dočkala som sa konečne odpovede. 
,,Prečo ťa ten pako ešte nepozval?" zamýšľala som sa.
,,Myslíš Pottera?" opýtala sa pohŕdavo.
,,Ale Lily. Prestaň vyvádzať. Ja veľmi dobre viem, že sa ti James páči a že by si bola veľmi rada, keby ťa pozval." prekukla som ju. 
,,Okeeej. Máš pravdu. Ale prosím ťa, nikomu to nehovor. A Jamesovi už vôbec." prosila ma. 
,,Neboj sa. Ale som rada, že už ste aspoň priatelia." usmiala som sa na ňu. 

,,Asi by som ti mala poďakovať. Pretože to len vďaka tebe." usmiala sa tiež. V podobnom duchu sme pokračovali až do klubovne. Bola som ale rada, že sa ma nespýtala, s kým idem ja. Musela by som jej totiž povedať to isté, čo ona mne. Vyšli sme schody do izby a odložili si veci. 
,,Čo budeme robiť?" vyriekla otázku Alice. 

 ,,Je piatook. Mali by sme sa ísť baviť!" skríkla Marlene.
,,Okej, ja idem do knižnice, spraviť tú esej na transfiguráciu a obranu." hlásila som sa ako prvá, na čo na mňa Marlene iba zagánila, ale nepovedala nič, pretože aj Lily sa pridala ku mne. Zišli sme teda do spoločenky, kde sme sa stretli s chalanmi. 
,,Lily! Ada! Akurát sa chystáme k Hagridovi, pridáte sa?" vyhŕkol James, len čo nás zbadal. 
,,Asi nie, prepáč, ja si musím dorobiť úlohy, lebo potom sa mi nebude chcieť." ospravedlnila som sa mu.
,,To nevadí. A ty, Lily?" obrátil svoj pohľad na ňu. 
,,No ja som už sľúbila Ade..."
,,Kľudne choď. Mne to vadiť nebude." prerušila som ju s úsmevom a ona sa na mňa vďačne usmiala. 
,,Skočím si ešte zaniesť veci a pôjdem." obrátila sa opäť na partiu chalanov. 
,,Tak si to užite," usmiala som sa na nich. 
,,Aj ty," zasmial sa Remus. Potom som sa otočila a vyšla som cez dieru za portrétom. 

V knižnici nebol takmer nikto. Iba pár bystrohlavčanov si zrejme robili úlohy na ďalšie dva týždne dopredu. Zložila som si teda veci do najvzdialenejšieho kúta, ktorý som našla. Povyberala som si pár kníh, ktoré som potrebovala a sadla som si do pohodlného kresla. A otvorila som knihu. Chcela som začať písať o premene jedného neživého predmetu na iný neživý predmet, ale absolútne nič mi nenapadlo. Stále mi behali v hlave myšlienky, prečo som nešla radšej s nimi a prečo som chcela byť sama. Aspoň však dúfam, že sa James konečne dokope pozvať Lily. 
,,Ahoj Ada." ozvalo sa pri mne, a ja som takmer vyskočila z kresla, keď som ten hlas počula.  Zaujímavé však bolo, že dotyčný nebol vôbec naštvaný na to, čo som mu povedala vo vlaku.
,,Nechaj ma na pokoji! Prosím. Chápeš, že keby si sa správal ináč od začiatku, možno by sme mohli byť aspoň normálny kamaráti. Ale nie...ty sa musíš správať ako totálny tupec!" vyčítala som mu.
,,Fajn! Ale aspoň jednu šancu mi môžeš dať." 
,,Prepáč, ale to nepôjde." sklopila som zrak. 
,,Prečo?" nechápal.
,,Pretože je vidieť že ti nezáleží na ničom inom, iba si ma obmotať okolo prstu a vyspať sa so mnou a odkopnúť ma. Je to totiž na tebe vidno. Keby to bolo opačne, správal by si sa ináč. Tak ma nechaj prosím na pokoji." pozrela som naňho.
,,Spravíme teda dohodu, čo ty na to?" pozdvihol obočie a nebezpečne sa uškrnul.
,,No to som zvedavá, čo z teba vylezie." 

,,Ty pôjdeš so mnou na ples, a ja ťa za to potom nechám na pokoji. Nebudem ťa už viac otravovať." vyhŕkol nakoniec. Nad tým som sa teda musela skutočne zamyslieť. Malo to niečo do seba. 
,,Ale dáš mi pokoj na stálo." uisťovala som sa. 
,,Áno." odvetil.
,,Tak dobre Alexander. Pôjdem s tebou za podmienok, ktoré si sám stanovil. Nebudeš ma viac otravovať s tým, či s tebou budem chodiť a podobne." prijala som jeho ponuku a na znak toho sme si podali ruky. Potom sa obrátil a odišiel z knižnice. Ja som sa vrátila k svojim úlohám a začala som listovať v knihách. 
V knižnici som bola skutočne dlho. Už sa zvečeriavalo, keď som dopisovala posledný riadok transfigurácie. 
,,Ada! Ada!" ozval sa na celú knižnicu Siriusov hlas. Asi ho pretrhnem. Ale pre Merlina, prečo kričí, akoby niekoho zabili?
,,A okamžite von!" zbadala som v uličke madam Pinceovú ako kostnatým ukazovákom ukazuje na dvere. Narušiteľ ticha musel teda vyjsť von. A keďže som bola dobrá duša, nenechala som ho čakať a vyšla som za ním.