Why Me? (Marauders)

5. obrana proti čiernej mágii.

Ako som tak ležala, zistila som, že prvú máme obranu, keďže je streda.
,,Doriti! Doriti! Doriti!" zanadávala som pre seba. Kurnik! Mám desať minút a to ani neviem, kde sa tá učebňa nachádza. Rýchlo som zbehla schody a vybehla z klubovne.
,,Tučná Pani, prosím vás, kde sa nachádza učebňa obrany proti čiernej mágii? " spýtala som sa jej naliehavo.
,,Zlatko, nejak meškáš."
,,Áno ja viem, preto potrebujem pomoc. Neviem, kde sa nachádza učebňa." prehovorila som opäť zúfalo.
,,Nachádza sa na druhom poschodí, tretie dvere naľavo." vysvetlila mi konečne.
,,Ďakujem moc krát." Mala som chuť vybozkávať ju. Radšej som to však neurobila. Rýchlo som zbehla schody na druhé poschodie. Tretie dvere zľava. Otvorila som a vnútri sa už nachádzali nejakí žiaci. Videla som medzi nimi aj Lily, ktorá sedela s Marlene a Alice sediacu vedľa nejakého chalana. Ešte nezvonilo, takže učiteľ tu nebol. Posadila som sa teda do voľnej lavice za Lily a Marlene. Prišli ale ku mne dvaja slizolinčania a chceli ma odtiaľ vyhodiť. Prerušil ich ale učiteľ, vstupujúci do triedy, zároveň so Záškodníkmi.
,,Ani sa neusádzajte. Rozsadím vás sám, ale väčšinu hodín budeme aj tak trénovať." zvolal namiesto pozdravu a potom sa predstavil:
,,Mimochodom, volám sa Mihael Smith a tento rok vás budem obranu učiť ja." dopovedal a potom nás všetkých vyzval aby sme sa postavili.
,,Keďže ste tu dve fakulty, rozdelím vás tak, aby chrabromilčan sedel so slizolinčanom a slizolinčan s chrabromilčanom. Bez výnimky či sa máte, alebo nemáte radi." prehovoril opäť, na čo sa z obidvoch strán spustili protesty.
,,Stačí! Už nechcem počuť ani slovo, pokiaľ nechcete byť všetci až do konca roka po škole!" zdvihol hlas a nastalo úplné ticho.
,,Tak, to by sme mali. Môžeme prejsť na presádzanie." povedal miernejším hlasom a pozrel do svojho zoznamu.
,,Takže pán Regulus Black. Postavte sa prosím sem. Ukázal na miesto vedľa katedry. Ja som sa kukla na Siriusa. Došlo mi že sú bratia. Ani nie kvôli priezvisku, ale neskutočne sa na seba podobali. Iba že Regulus mal krátke vlasy a Sirius dlhé. Takisto Regulus mal v tvári deckejší výraz, keďže bol mladší. Stále nechápem, ako môže byť mladší a byť v tom istom ročníku. Nevadí. Podľa toho, ako sa Sirius tváril, som si pomyslela, že sa asi modlí ku všetkým svätým, aby s ním nesedel.
,,S kým ťa dáme. Na písmeno Z je tu Zabini, ale ten je v Slizoline. Tak isto ako aj Yaxley. Ale slečna Wazexová je v Chrabromile. Tak prosím." ukázal na jednu z lavíc v poslednej rade. Šuchtavým krokom som sa tam pobrala. Neviem či mám byť rada, alebo plakať. Nikoho totižto nepoznám. Ale podľa toho ako sa Sirius vyjadruje o svojej rodine a Slizoline, tak by to mal byť nejaký nafúkaný blbec s egom ešte väčším ako Sirius, ak sa to vôbec dá a rozmaznaný mamičkou. Obaja sme si sadli a pozerali sa, ako to všetko prebieha.
,,Ahoj, som Regulus Arcturus Black," predstavil sa mi a vtedy moje obavy padli.
,,Adhara Wazexová." prijala som ruku, ktorú mi podával.
,,Páči sa ti na tejto škole?" spýtal sa ma. Bola som prekvapená, že hneď nepoznamenal ,a ty so tá nová, že?'
,,Áno, je to tu strašne super. Ale stará škola mi chýba tiež." odpovedala som pošepky na jeho otázku.
,,To ti verím. Mala si tam dobrých kamarátov?"
,,Áno, je mi za nimi tak trochu aj smutno. Ale aj tu sú skvelí ľudia."
,,Ako ktorí. A si rada, že si v Chrabromile?" spýtal sa zas. Uz som sa trochu cítila ako na interview.
,,Určite áno. Sú tam ľudia, ktorých som spoznala ako prvých už po ceste vo vlaku. Nikoho iného tu ani nepoznám. A niesom veľmi spoločensky založený typ. Jednoducho, kým sa mi niekto neprihovorí, tak ja sa mu neprihovorím už vôbec." odpovedala som aj na túto otázku.
,,Tak už poznáš mňa." usmial sa.
Zatiaľ čo sme sa rozprávali, učiteľ už rozsadil všetkých. Lily skončila s chalanom s peroxidovobielymi vlasmi, Marlene s nejakou babou, Alice s babou s čiernymi na ježka vystrihanými vlasmi, James s chalanom s mastnými vlasmi ( to musel byť asi Snape, o ktorom mi vraveli vo vlaku. Aj o tom, čo povedal Lily). Remus sedel pri babe s hnedými dlhými vlasmi a tvárou ako prasačí ksicht.
,,Takže, všetci už spokojne sedíte a teraz si prepíšte tieto poznámky." povedal a mávol prútikom. Na tabuli sa začali objavovať poznámky. A nebolo ich málo.
,,Potom toto Patronusovo zaklínadlo budete všetci trénovať." všetci sme teda poslušne začali opisovať poznámky až na Jamesa a Siriusa, ktorým sa samozrejme, nechcelo. Čo iné sa dalo čakať. Učiteľ si to všimol a pýtal sa ich, prečo nepíšu. Či sú v tom takí zruční, že nepotrebujú poznámky. Obaja len prikývli a ďalej sa hojdali na stoličkách.
Na prekvapenie všetkých ich učiteľ nechal na pokoji. Keď však všetci odpísali, učiteľ prehovoril.
,,No tak chlapci, všetci sa už nevieme dočkať vašich Patronusov. Tak smelo do toho." všetci sa na nich otočili. Oni sa samozrejme ako inak sebavedome postavili a chvíľu sa sústredili. Vyriekli obaja formulku a v triede začal pobehovať Jamesov statný jeleň a Siriusov veľký pes. Všetci chrabromilčania sme im začali tlieskať.
,,Máte šťastie chlapci. Je ešte niekto taký, kto vie vyčarovať patrona?" pozrel sa učiteľ po celej triede. Popravde, túto otázku som čakala, ale prihlásiť som sa nechcela. Už som ho síce vyčarovala, ale nechcela som to ukazovať pred všetkými. Raz pred dvoma mesiacmi, keď otec zomrel, prihnali sa k nám dementori a s mamou sme ich museli odháňať. Poviem vám, nič príjemné to nebolo. Nakoniec som prekonala svoju hanbu a nesmelo sa prihlásila. Všetky oči spočinuli teraz na mne.
,,Výborné slečna Wazexová. Mohli by ste nám ho predviesť aj vy?" spýtal sa. Prikývla som a dala sa do práce. Vybavila som si tu najšťastnejšiu spomienku. Myslím, že to bude spomienka včera vo vlaku, ako sme sa s chalanmi zabávali. Nechala som ju preniknúť až do špiku mojich kostí.
,,Expecto Patronum!" predniesla som a z môjho prútika vyšiel drozd a začal poletovať po triede. Chrabromilská polka triedy mi začala tlieskať tak, ako pred chvíľou Jamesovi a Siriovi.
,,Skvelé! Udeľujem 20 bodov pre chrabromil." tešil sa učiteľ. James so Siriom sa zatváril celkom dotknutí, že mne body pridal a im nie.
,,A teraz poprosím, aby ste si Patronusov skúšali všetci." odsunul lavice pomocou prútika k stenám, aby nám vytvoril priestor. Ja som si sadla na jednú z nich a pozorovala ostatných. Prisadli si aj chalani a spolu sme sa zabávali. Na konci hodiny vedela fyzického patronusa vyčarovať prevažná väčšina žiakov. Tí, čo to nevedeli, boli hlavne so slizolinu. Ani sa nieje čomu čudovať. Keď zazvonilo, všetci sa hrnuli von z učebne.
,,Slečna Wazexová, môžete na chvíľku?" zavolal si ma učiteľ, keď som už bola pri dverách.
,,Samozrejme," odvetila som a podišla ku katedre.
,,Mali by ste si dávať pozor na to, čo robíte a ako sa správate. Lebo ako som si všimol, niektorým študentom nieste veľmi po chuti. Majú na vás celkom nervy ako tak pozorujem." odpovedal a ja som naňho len nemohol zízala. Potom som si spomenula na tie dve bifľomorčanky ráno a potom na slizolinčnov ktorí ma chceli vyhodiť z lavice. Úplne som zbledla.
,,Vy...vy si myslíte, že mi chcú niečo spraviť?" dostala som zo seba.
,,To neviem." prerušil ma.
,,Ja sa budem správať ako chcem, a keď mi budú chcieť niečo spraviť, mne alebo mojím priateľom tak potom uvidia moju zlosť." naštvala som sa.
,,Chcel som len...že ak sa vám čokoľvek stane, kľudne sa na mňa môžete obrátiť. Len to som chcel. Dovidenia."
,,Dovidenia a ďakujem." odvetila som celá zmätená a vyšla som má chodbu. Tam na mňa už čakala skupinka chrabromilčanov - mojich kamarátov, ktorí chceli vedieť všetko.
,,Poviem vám to až večer." rozhodla som a spoločne sme vykročili na čarovanie.