Cigarettes

•~•27•~•

,,Áno, ja viem, ale nemôžem ju nútiť, aby mi to povedala. Vždy mi všetko povedala v ten správny čas a ja viem, že ten čas nadíde, ale čo ak.."nedokázala som sa udržať a moje slová zanikli v tichúčkom náreku. Zakryla som si tvár do dlaní a nedovolila svojim myšlienkam uháňať zlým smerom. Moje stehno z ničoho nič začalo produkovať viac tepla než zvyčajne.

,,Nemusíš sa ničoho báť, možno.... to je len maličkosť,"jemne mi stlačil stehno a upokojujúco ma pohladil.

,,Raz ráno som ju videla plakať. Ak by to bola maličkosť neplakala by tak srdcervúco."

Vykukla som spod rúk a pozrela sa na neho. Pri tom som zistila, že sme zastavili. Upieral na mňa svoj lesklý a najkrajší pohľad a pri tom sa tváril tak nežne až mi zovrelo srdce. Rozstrapatil mi vlasy a usmial sa. Jeho úsmev mi dal nádej. Nádej tak veľkú, že som opäť začala myslieť optimisticky.

,,Neplač, keď nemáš dôvod. Slzy sú krv, ktorá tečie z hlbokých rán na srdci, ale ty nemáš ranené srdce, tak neplač. Buď šialená, krič, smej sa tak bláznivo, že ma opľuješ, ale neplač,"pohladil mi horiace líce a usmieval sa úprimnejšie, ako kedykoľvek predtým. Dych sa mi zasekol a dívala som sa na neho uplakanými očami ako na boží obrázok.

,,Máš Jamesa, máš mamu, o chvíľu budeš mať súrodenca a....máš mňa." Ani len netušil ako veľa to pre mňa znamená. Netušil, že mať jeho je presne to, čo potrebujem zo všetkého najviac. V tom sa mi kútiky skrútili nadol a skoro som sa rozplakala od dojatia. Pri tom všetkom a hlavne po tých posledných dvoch slovách mi srdce vyskočilo z hrude a smialo sa mi, ako veľmi túžim vlastniť niečo, čo je nemožné.

,,Ďakujem!"skočila som mu do náruče a objímala ho tak silno, až som ho skoro pripučila. ,,Presne to som potrebovala počuť." Pohladil mi vlasy a druhou rukou ma objal tuhšie. Skôr ako som vdýchla dostatok jeho vôňe, ma jemne odtlačil.

,,Mali by sme sa poponáhľať."povedal a pohli sme sa z miesta. Cestou nás prvýkrát sprevádzala hudba a čas šiel oveľa rýchlejšie. Občas som pozorovala jeho profil a občas zas sledovala unikajúcu prírodu. Pri tom hrala tichá hudba a mne sa rozmýšľalo oveľa jasnejšie. Keď sme dorazili do mesta a odbáčali do našej ulice, všetko, čo som zažila sa mi zdalo ako sen. Len Aaron bol živým dôkazom, že sa to všetko naozaj stalo. Po tom všetkom som musela priznať, že nič podobné a šialené som nezažila ešte nikdy a nerada to priznávam, ale páčilo sa mi to. Všetko ma tak veľmi priťahuje a chcela by som byť toho všetkého súčasťou a prežívať to isté ako Aaron aj keď to obnáša to, čo obnáša. Fascinuje ma to a ja viem, že to je zlé, že drogy a biznis s dievčatami je hrozný, ale zároveň ma to istým spôsobom priťahuje. Je to akoby som to mala v krvi. Akoby ma priťahovala úplne prirodzená vec.

Zastavili sme a obaja vystúpili. Pár minút sme stáli oproti sebe bez slovíčka a potom som sa usmiala.

,,Bolo to šialené, ale bolo mi s tebou fajn."

,,Dúfam, že sa to už nezopakuje,"povedal s dutým výrazom.

,,Ja dúfam, že áno,"oponovala som a znova nastalo ticho.

,,Uvidíme sa?"opýtala som sa s malou dušičkou. Priam som prosila o jasnú a stručnú odpoveď s presným dátumom a časom.

,,Nechaj sa prekvapiť,"šibalsky sa uškrnul a siahol do vrecka. ,,Niečo som ti zabudol vrátiť." Podal mi obálku.

,,Kde si ju našiel?! Hľadala som ju,"vzala som si obálku plnú peňazí.

,,Musela ti vypadnúť, keď si sa skrývala vzadu.... Vyhodil ťa?"

,,...n-n-nie."

,,Je ti dúfam jasné, že nevieš klamať."

,,Tak áno, vyhodil."

,,Aj som si to myslel. Moja ponuka, že by som ti niečo vedel vybaviť stále platí, len stačí povedať."

,,Nie, to bude v poriadku,"mávla som rukou.

,,Nemala by si sa otáčať,"povedal a díval sa za mňa. Otočila som sa a uvidela Jamesa kráčať k nám. Sebavedomou chôdzou s kamenným výrazom.

,,Mala by si ísť,"postrčil ma dopredu. Zaváhala som, nechcela som ho tu nechať bez objatia, bez rozlúčky, ale keď som sa otočila nedíval sa  na mňa. Vyberal si cigaretu z poloprázdnej krabičky Davidoff a nevenoval mi ani najmenšiu pozornosť, tak som sa rozbehla Jamesovi v ústrety, ten ma nečakane vtiahol do medvedieho objatia a rozdal mi bozky na tvár.

,,Toto mi už nikdy nerob!"stískal ma akoby som bola nezvestná sto rokov. Smiala som sa, pretože mi oslinil celú tvár, ale bol to len James. Odtiahli sme sa od seba a on sa pozrel na Aarona, ktorý sa na nás díval. ,,Počkáš na mňa vo vnútri? Chcem si s ním vyjasniť pár vecí."

,,Čo si s ním chceš vyjasniť?"s obavami som sa opýtala.

,,Nič vážne, len mi ver,"usmial sa a ja som mu bezpochyby verila. Usmiala som sa na Aarona, zakývala mu a bežala k domu. Chvíľu som sa dívala, ako sa rozprávajú a keď som sa uistila, že o nič nejde, vbehla som dovnútra. V kuchyni som sa napila zimnej vody a skenovala obálku. Netušila som, čo s tými peniazmi urobím a ani ako s nimi hospodáriť. Toto mi určite nevydrží celý mesiac. Mala by som si nájsť prácu, ktorá bude dobre platená. Keď som počula, ako niekto vošiel, vložila som si ju späť do vrecka.

,,Chýbala som ti?"opýtala som sa s humorom.

,,Bál som sa o teba. Prečo si mi nezdvíhala mobil?"obviňujúco na mňa pozeral svojimi hnedými očami. Vyzeral tak nevinne a ublížene.

,,Bolo to komplikované,"otočila som sa mu chrbtom a oprela sa o kuchynskú linku.

,,Toto mi nerob. Neotáčaj sa mi chrbtom. Pozri sa mi do oči a povedz mi, kde ste boli,"povedal to takým rozkazovačným tónom. Jedna z vecí, ktoré neznášam. Neznášam, keď mi niekto rozkazuje. Strašne ma to irituje.

,,Prosím, James. Boli sme sa len prejsť."

,,Celú noc ste boli na prechádzke?"nadvihol obočie a odfrkol si. 

,,No, tak nejak. Je to jedno."

,,Dobre, ako chceš,"chcel, aby to znelo ľahostajne, ale za tým jeho hlasom som vycítila urazenosť. Posadil sa za stôl a vyzeral, že premýšľa.

,,James, ľúbim ťa. Si ako môj brat, ale toto sa ťa netýka,"ujasnila som mu. Len sa na mňa zadíval a hrýzol si dolnú peru. Toto robí iba vtedy, keď mi chce niečo vážne povedať. Poznám ho až priveľmi dobre, tak som sa usadila, dlaňami si podoprela sánku a čakala.

,,Annalívia?"

,,Áno?"

,,Musím ti niečo povedať..."

Ďakujem za krásne umiestnenie. Bez vašej podpory by som nič nezvládla. Ďakujem vám a vážim si, že to čítate. :) Ako som sľúbila, časť je na svete a ja dúfam, že sa páčila. Už by som sa najradšej niekam pohla s Aaronom  a Annoulíviou a už aj niečo plánujem, takže sa môžete tešiť :) :DD