Cigarettes

•~•26•~•

,,Ja sa nehnevám. Jediný, na koho by som sa mal hnevať som ja, pretože som ťa zatiahol do takejto situácie." Kľúče zastrčil do zapaľovania a chystal sa naštartovať.

,,Ty sa nehneváš?"prekvapene som sa opýtala.

,,Jedna z vecí, ktoré som si včera uvedomil, bola, že sa na teba nesmiem hnevať, keď si nič neurobila."

,,Dobre, ale žiadne urážky? Krik? Hnev? Grimasy?"napodobnila som jednu z jeho obľúbených so skrčeným obočím a nahnevanými očami sršajúce plamene.

,,Takto sa určite netvárim,"prižmúril oči a pokrútil hlavou.

,,Ale tváriš,"tvrdohlavo som svedčila. Moja napodobenina jeho nahnevanej tváre nebola taká podarená, ako to vie on, ale určite bola podobná. Skenovala som jeho tvár po celú dobu a neunikla mi ani tá najnepodstatnejšia mimika.

,,Ale nie, ja nerobím toto!" Skrčil celú tvár, naozaj celú. Obočie, oči a hornú peru ohrnul nad zuby. Vyzeral komicky a ja som sa v takejto chvíli chcela tváriť vážne. Pery som vcucla do seba a privrela oči, aby som nevypustila najhlasnejší výbuch smiechu, ale ten musel prísť a bol taký hlasný, že som sama skoro ohluchla.

,,Ty! Si! Ma! Opľula!"

Svoj smiech som ukľudnila len ledva, zatiaľ čo si Aaron utieral tvár a palubovku auta.

,,Mal by si sa usmievať častejšie!"priam som zvýskla od radosti.

,,Ehm,"odkašlal si a nič viac nepovedal. Zvykla som si na jeho zmeny nálad, ale trochu ma mrzelo, že jeho úsmev vidím raz za večnosť.

,,Len som chcela povedať, že bolo fajn sa zasmiať,"povedala som kľudnejšie. Aaron naštartoval a konečne sme sa pohli preč z toho strašného miesta. Ešte dlho ho budem mať v pamäti a aj Marcusove slová a ten jeho plný pohľad túžby. Nie túžby ako takej, ale Marcus sa na mňa díval, ako keď sa na niečo pozeráte v obchode a strašne po tom túžite. Teraz ma z toho striaslo a trochu desilo. Nechcel ma spustiť z očí a chcel sa ma dotknúť akoby som bola zo zlata.

,,Aaron?"upriamila som na seba jeho pozornosť, pretože vyzeral, že tiež úporne rozmýšľa. Keby som tak vedela o čom.

,,Áno?"spýtavo na mňa zazrel.

,,Ja, ehm, ďakujem ti za to, že si za mnou stál,"trochu mi zrumeneli líca pri spomienke, ako si ma osvojil za "jeho dievča". Teraz, keď na tú situáciu spomínam a prežívam ešte raz dovolím si cítiť emócie, ktoré sa nedostavili v tej chvíli. Zalial ma klamlivý blažený pocit. Na malú chvíľu som uverila, že by medzi nami mohlo byť aj niečo viac, ale na to sotva môžem myslieť a dávať tomu nejaké nádeje. Sotva sme udržali naše kamarátstvo a nie to ešte nejaký vzťah.

,,Ak by som to neurobil, skončila by si..."zasekol sa a ja som videla prečo. Začal s neovládateľným hnevom a keď sa uvedomil, uvoľnil črty a pokračoval. ,,Medzi ostatnými."

,,Medzi kým?"zvedavo som sa opýtala.

,,Naozaj to chceš vedieť? Je to urážka ženy a jej cti. Nie je to pre také pekné ušká."

,,Wau. Ďakujem za kompliment,"pohladila som si svoje pekné uško a pousmiala sa. ,,Ja to zvládnem."

,,Už vieš s čím tam obchodujú, však? John ti dal iba z polovice pravdivé informácie. Predávajú dievčatá a naspäť kupujú, obzvlášť panny. Sú pre nich tým najcennejším a od nich záleží celý vývoj zisku. Marcus si ťa chcel obzrieť a zaradiť ťa a kedže si ho počula, už asi vieš, ako by si skončila." Musela som dvakrát prehltnuť, aby som zahnala dnešné raňajky. Bolo to podlé, hnusné, sadistické, šialené, absurdné! Bolá som pobúrená a nahnevaná.

,,Tie dievčatá nemajú žiadnu sebaúctu?!"

,,Mali,"odvetil jednoducho a pridal na plyn tak veľmi, že ma to hodilo do sedačky.

,,Ako to, že mali?"

,,Rozmýšľaj Annalívia, na čo potrebujú drogy?"

Potom mi to všetko došlo. To dievča, ktoré spadlo nebolo pri vedomí z drog a ten jej neprítomný výraz... Po chrbte mi prebehli zimomriavky.

,,Oni to používajú na to, aby ich zdrogovali a potom využívali?"opýtala som sa potichu. Bála som sa vysloviť nahlas niečo tak hrozné.

,,Áno, vytvoria u nich závislosť a potom to u nich ide ako po masle. Oni si to neuvedomujú, ale postupne sa podrobujú. Urobia všetko, čo im kto nakáže bez odvrávania, ale aby som nekrivdil tvojmu kamoškovi Johnovi, sú tam aj dievčatá, ktoré sú tam čisto len zo svojej dobrej vôle."

,,To je...šialené,"nepríjemne úžasnutá som krútila hlavou. Marcus ma chcel využiť len na svoj zisk. Chcel použiť moju nevinnosť a predať ju niekomu za tučnú sumu. Cítim sa ponížene. Ale zaráža ma to, ako mu neuniklo, že som panna. Všetky slová, ktoré použil tomu nasvedčovali a toto ma na ňom desilo ešte viac. Dúfam, že si to Aaron neuvedomil, lebo ak áno, umriem zahanbením.

 

..Nechápem, prečo mi vo Worde píše, že tých slov tam mám viac... prešla som si to a nevidím rozdiel.. no nič..

Ja viem, som úžasná, že som tak skoro vydala.. :DD