,,Biele a ju za dvakrát viac ako pôvodná cena."

,,Nie som na predaj!"vyhŕkla som.

,,O tom rozhoduje tvoj boyfriend,"otočil sa smerom k nemu a stačil mi len poľad na Aarona a dokázala som predpokladať, že ak by mohol, prevrátil by stôl a pustil sa do Marcusa bezľútostne. Na jeho tvári totiž bolo vidieť, ako veľmi sa mu hnusia títo ľudia a už vonkoncom sa necíti na tomto mieste dobre.

,,Mám vlastné práva! A ja hovorím nie!"netrpezlivo som sa rozkričala. Jeden z mužov uchopil veľkú zbraň, ktorá mu visela okolo ramien a Marcus mu kývol rukou. Naozaj ma chcel odbachnúť ten sukin syn?

,,Odvaha sa cení. Zvyšujem o dvadsať percent,"sebaisto sa usmial. Aaron sa len tak tak udržal na úzde a neskočil mu do úsmevu. Zaťal ostrú sánku a svoj hnev zamaskoval unaveným výdychom.

,,Nemeral som takú dlhú cestu pre to, aby som ti predal svoje dievča. S tvojím biznisom nechcem mať nič spoločné a nikoho, ani len psa by som neprenechal na tvoju zodpovednosť, tak mi prosím ťa, uľahči prácu, daj mi peniaze, aby som mohol odísť,"tváril sa, akoby ho to tu nesmierne nudilo a všetko, čo chce je len dobrý spánok.

,,Tak teda fajn, ale dám ti toľko koľko som povedal,"otočil sa k nemu tvárou v tvár a oprel sa o stôl.

,,Neprišli sme vyjednávať. Dajte toľko, koľko chceme alebo si naserte,"musela som to nejak urýchliť. Nechcem tu ostať už ani minútu. Všetci sú ozbrojení a cítim sa, akoby som mala každú chvíľu zomrieť. ,,Niekto by bol rád aj za takú sumu, tak si to rýchlo rozmyslite, inak to berieme a ideme inde, tam, kde budú ochotný a bez okolkov zaplatia."

Marcus na mňa otočil prekvapený pohľad a jeho záujem v očiach vzrástol. Mala som byť radšej ticho.

,,Páčiš sa mi,"usmial sa.

,,Marcus, brzdi svoje city k môjmu dievčaťu a venuj sa radšej mne."Niekto sa nám hnevá. Marcus sa však k nemu neotočil. Stále mi skenoval tvár svojimi hnedými očiskami, v ktorých som videla túžbu po moci, po peniazoch, po heroíne, po ženách a momentálne po mne. Nechápala som to. Som nič, obyčajná, nič zaujímavé a sám povedal, že má veľa dievčat, ktoré sú odomňa o miliónkrát krajšie.

,,Tak dobre, ale je to iba kvôli nej. Iba kvôli tvojej čistej a pôvabnej dievčine,"milo sa na mňa usmial a rukou kývol vo vzduchu, no svoj zrak stále upieral na mňa. Škaredo som sa na ňho mračila a snažila sa ho nejak odpudiť, ale on sa tak ľahko nedal. Neznámy muž priniesol kufrík, ktorý podal Cashovi a on ho otvoril a skontroloval.

,,Môžem sa ťa dotknúť?"urobil ku mne krok a ja som reflexívne ustúpila.

,,Nie,"odpovedal Aaron. ,,Neopováž sa jej dotknúť,"hovoril ticho, no zastrašujúco až tak, že tým vystrašil aj mňa.

,,Hm,"filozoficky sa zadíval na Aarona. ,,Si lakomý!"osopil sa na neho.

,,Áno, to som." Privolal ma k sebe rukou a ja som k nemu hneď pribehla. Chytil ma okolo pliec a viedol k východu. Ani sa nepozdravil, len sebavedomo kráčal.

Cestou bol ticho, až mi to prišlo desivé. Sadli sme si späť do auta a ja som sa neudržala.

,,Prepáč! Ja viem, mala som sedieť v aute a čakať, lenže ja som len na chvíľu vyšla z auta a vyšla nejaká trojica! Dvaja muži a jedno fakt opité dievča! Spadla a ja som jej bežala na pomoc a zrazu ma niekto ťahal preč! Máš plné právo sa na mňa hnevať a ja to budem rešpektovať!"dohovorila som na jeden dych a s malou dušičkou čakala na jeho výbuch zlosti, ale ten neprichádzal. Namiesto toho sa na mňa usmial. ,,Čo je? Mám niečo na tvári?"

CigarettesWhere stories live. Discover now