Cigarettes

•~•23•~•

Aaron si zapálil cigaretu a pomedzi svojich pier vydychoval obláčiky dymu. Slastne privieral oči a zakláňal hlavu. Zahryzla som sa do hamburgera, aby som si nerozkusla dolnú peru. Ak ma čaká milión prekážok a Aaron ma na konci čaká, oplatí sa mi prekonať ich všetky, no skôr, než ich začnem prekonávať, musí mi zodpovedat pár otázok. Má z pekla šťastie, že je tak nepreniknuteľný. Nevidím mu do duše, ani do mysle, neviem uhádnuť, čo si v danej chvíli myslí, neviem predvídať jeho slová ani jeho kroky, ale niečo silné ma k nemu priťahuje. Je krásny, má oslnivú krásu a závistihodnú tvár, ale je v tom niečo iné. Fascinuje ma jeho flegmatický výraz. To, ako sa vie tváriť, že mu je všetko ukradnuté a nič ho nezaujíma, že ho nezaujímam ja. Fascinuje ma to, ako ma vie zakaždým prekvapiť. Fascinuje ma, že sa nesnaží byť milý. Je taký, aký chce byť. Možno až príliš, ale je to on. Chcem sa dotknúť jeho duše a odhaliť doposiaľ neodhaliteľné a najtajnejšie tajomstvá a túžby. Chcem vedieť, prečo sú jeho pery závistlé na nikotíne, aj keď to bude obyčajná odpoveď. Chcem vedieť, prečo predáva drogy. Chcem vedieť, prečo je taký nebezpečný, ako o sebe hovorí. Chcem tak veľa a zároveň tak málo.

Dojedla som posledné sústo a odkedy si Aaron sadol na balkón, nespustila som z neho oči. Nedalo sa to. Moje oči boli na ňom prilepené a príliš fascinované na to, aby som sa odvrátila. Učila som sa naspamäť línie jeho tváre. Ostrá sánka, jemné priehlbinky pod lícnou kosťou, dlhé, husté mihálnice, za ktoré by väčšina dievčat zabíjala, štíhly nos, ktorého nosné dierky sa zväčšovali, keď sa hneval. Môj pohľad bol tak intenzívny, že ho Aaron vycítil a uškrnul sa do prázdnoty. Vedela som, že sa neuškrnul pre nič za nič. Cítil to, vedel, že na ňho zízam, ako na samotného Boha. Nemohla som si pomôcť, nedalo sa nezízať.
Medzi dlhými prstami zvieral polovičnú cigaretu a mňa ešte nikdy nelákala chuť cigarety tak, ako teraz. Nikdy som ju neochutnala. Problémové chodníčky ma v puberte obchádzali. Bola som vlastne bezproblémové dieťa. Moja mama môže byť na mňa hrdá. V tom momente ma niečo zasiahlo do hrude. Bola to ťaživá bolesť, ktorá prichádza vždy, keď si na ňu spomeniem. Núti ma cítiť sa príšerne a ja sa opakovane snažím presvedčiť samu seba, že je a bude v poriadku. Keď som znova vnímala len jeden obrázok a to jedno najarogatnejšie a najkrajšie stvorenie v celom vesmíre. Chcela som vyskočiť z postele a íst za ním, dávať mu svoje otázky, na ktoré nedostanem odpovede a hlavne byť, čo najbližšie k nemu. Znova si zapálil cigaretu a niekoľkokrát po sebe znova. Bola som ohurená, aké silné sú jeho pľúca. Potom zrazu vstal a vošiel dnu. Pozrel na mňa a potom na moje oblečenie.

„Už si mala dávno spať"skonštatoval.

„Nevidela som večerníček,"zamrmlala som si popod nos.

„Vyzleč sa a pospi si, kým sme ešte tu."

„Nechcela som spať, chcela som si len oddýchnuť,"povedala som monotónne a vyzliekla si mikinu.

„Sedieť a pozerať na mňa si mohla aj v aute."

Vyplazila som mu jazyk, no nevidel to. Vyzula som si topánky aj ponožky a zaliezla pod perinu. Bola mi pod ňou zima a rozmýšľala som, či by mi bola rovnaká zima, keby pri mne ležal Aaron. Vyzeral chladne, ale jeho telo produkovalo viac tepla, než to moje. Sadol si na stolicku a pozrel na mňa. Nevedel sa nijak tváriť, len flegmaticky, ale teraz sa mi zazdalo, že vidím záblesk zármutku. Určite sa mi to zdalo. Aaron a zarmútený? To asi tažko.

„Uvedomuješ si niekedy, ako sa na mňa pozeráš?"

„Nie?" Takú otázku som nečakala. Vedela som, že sa naňho pozerám, no sledovať akým spôsobom nebolo v mojich silách.

„Akoby si ma chcela zjesť,"na sekundu sa usmial, ale len na sekundu. „Už som cítil, ako mi ubúda z tváre,"znova sekunodový úsmev.

„Čoto robíš, Cash?"opýtala som sa zmätene. Celý čas si na mňa nahnevaný, akoby som ja mohla za to, že nás začali sledovať a potom sa ma snažíš takto obmäkčiť?"

„Myslel som..."

„Je úplne jedno, ako na teba pozerám. Stále ma to neprešlo a neprejde, až kým sa nerozhodneš."

„Nikdy to nepochopíš."

„Keby som vedela, o čom to táraš, bola by som fakt poctená."

„Nemôžem o sebe hovoriť."

„Ako vidím,"pomaly som si odhrnula perinu a s taživým dychom sa posadila. „Vybral si si."

Postavila som sa a skôr, než som stihla urobiť krok stál nebezpečne blízko a nedovolil mi újst. Bola som v pasci, v mojej vysnenej pasci. Jeho vôna ma opantala a načisto pomiatla. Rukami som ho schmatla za tričko a pritahla este bližšie, aby som ho mohla objať. Držala som ho vo svojom oceľovom objatí a nechcela ho pustiť. „Už nikdy nebuď tak ďaleko,"šepla som mu do hrude pevnej ako skala.

„Nevzdiaľuj sa, Annalívia,"zavrnel mi príjemne do vlasov.

„Ty ma k tomu nútis,"tuhšie som sa k nemu privinula a vdýchla tú krásnu vônu, ktorá mi mätie hlavu ako zložitý príklad z matematiky

„Čast zo mňa nechce, aby si bola pri mne, pretože vie, čo by som mohol spôsobiť a dalšia. Tá, ktorá sa prebúdza v tej najnevhodnejšej chvíli, túži byť ti nablízku,"oblapil mi hruď a v objatí zdvihol do svojej výšky. Zaborila som hlavu do jeho ramena a načúvala piesni jeho srdca. Bola tichá a pokojná, narozdiel od môjej hlučnej bláznivo-metalovej a šialenej. Bol to okamih, kedy mi dovolil spoznať ho o trolilinku viac.

Tí, čo ste počkali ďakujem
Oprava mi zabrala viac času, než som plánovala. Ale je to tu. Možno nudnejšie, ale prepisovala som to trikrát, tak dúfam, že som aspoň niekomu vyhovela. S ďalšou sa budem ponáhľať.