Cigarettes

•~•21•~•

„Marcusovi ľudia veria, že obyčajné kamarátstvo medzi chlapcom a dievčaťom nemôže byť, veria, že musia mať medzi sebou niečo viac, teda buď pohlavný styk alebo vzťah alebo oboje naraz, preto sú známi ako sukničkári. Pretiahnu všetko, čo má dieru, však Johny?"Aaron sa nezvyčajne rozhovoril a z jeho úst to neznelo tak strašne ako keby to povedal niekto iný.

„Nie, nesúhlasím,"rozhodne pokrútil hlavou smerom k Aaronovi. „Všetci takí niesme,"ohradil sa nepresvedčivo.

„Napríklad?"opýtal sa Aaron provokačne.

„Napríklad.."začal dosť hlasne opakujúc po Aaronovi. „Ja!"vykríkol napokon po chvíľke nerozhodnosti.

„Vážne?"Aaron mu venoval krátky pobavený výraz. „Bývaš v..."odrazu sa zasekol a bolo dosť zjavné, že sa zasekol kvôli mne.

„Ale to neznamená, že šukám každú jednu!"

„Kde bývaš?"opýtala som sa a jeho dutý výraz sa zrazu zmenil na široký úsmev.

„To jej radšej nehovor,"varoval ho Aaron nervzne.

„Povieš to niekomu?"
Pokrútila som hlavou a on pokračoval. No keby to bolo také ľahké aj s Aaronom. „Bývam v bordeli."

„Akože máš doma neporiadok?"zmätene som sa opýtala.

„Ja som ťa varoval,"spevavým hlasom sa ozval Aaron.

„Nie, bývam v kurvinci."

Chvíľu som na ňho civela a dala si dve a dve dokopy. So sliepkami by sa o domácnosť nedelil.

„Čo?"vydala som zo seba.

„Nemysli si hneď to najhoršie. Je to len biznis. Možno ti to tam raz ukážem,"mrkol na mňa Johny svietiacim okom.

„Biznis? Aký biznis?"zaujímala som sa.

„Dievčatká robia dobre chlapčekom,"vysvetlil dokonca aj pomocou rúk.

„Preboha,"zakryla som si ústa.

„Kámo, prečo to berie tak tragicky?"opýtal sa Aarona.

„Lebo sa s takými ľuďmi nestretla a bol by som rád, keby si jej o nich a o sebe nerozprával. Už má dosť informácií, ktoré ju vydesili,"nahnevaným tónom sa vrhol na Johnyho.

„Ale veď ja som v poho,"bránil sa Johny.

„Aj ja,"ozvala som sa skôr, než by si o mne Aaron pomyslel, že jeho tajomstvá nezvládnem. „Len ma to trošku šokovalo, nič viac."

„Takže, kde sme to skončili?"znova sa ku mne Johny otočil.

„John!"napomenul ho Aaron.

„Volám sa Johny,"nervózne sa na Aarona zadíval a potom sa opäť otočil ku mne so žiarivým úsmevom.

„Jeho si nevšímaj,"šepla som.

„Suchár,"prekrútil očami Johny.

„Presne tak,"šepla som opäť.

„Ja vás počujem!"nervózne vyhŕkol Aaron spredu.

„Nemôžem si presadnúť dozadu?"opýtal sa Johny slušným tónom.

„Nie,"rázne zamietol.

„Ale prečo?"detsky zatiahol Johny.

„Nedovolím, aby si jej o vás hovoril."

„Hej hej, tak počkať,"naklonila som sa k nim dopredu. „Mám svoje vlastné práva a rozhodujem sa sama za seba."

„Presne tak,"prikývol Johny energicky.

„Mňa to nezaujíma, nechcem, aby si to o nich vedela,"nachvíľu sa na mňa pozrel a bol to pohľad schopný ma zabiť. Bol nahnevaný a mne to bolo tak ľúto.

„Prečo hovoríš "o nich" ? Teba sa to netýka. Podľa mňa tvoj biznis je horší, než náš,"ohradil sa Johny.

„Aj Cash má podobný biznis?"šokovane som sa opýtala.

„Áno!"prikývol Johny.

„Nie!"vyhŕkol Aaron. „Vôbec nie! Nie je to také hrozné ako to vaše!"

„Keď to nie je také hrozné, prečo mi to nechceš povedať?!"skrčila som na ňho obočie a spolu s ním aj nos a pery.

„Ty to o ňom nevieš?"opýtal sa prekvapene Johny.

„Už dosť!! Uzatváram túto tému!"kričal Aaron. Johny aj ja sme sa hodili do sedadla s prekríženými rukami a nahnevanými pohľadmi sme pozerali pred seba. Niečo o Aaronovi tuším, no modlím sa, aby to nebola pravda.

„Čo máš v kufri?"vyskočilo zo mňa skôr, než som si stihla uvedomiť, čo sa idem pýtať.

„Vyskočíš z okna počas jazdy, keď to uvidíš,"zasmial sa Johny.

„Nestaraj sa, prosím ťa. Je to moja vec,"monotónne odpovedal.

„Johny, nehľadáte nové dievča?"zmenila som tému, pretože sa mi nechlo nečinne sedieť a čumieť pred seba a navyše si musím hľadať prácu. Čím skôr si ju nájdem, tým lepšie.

„No,"začal Johny. „nehľadáme, ale zíde sa každá pinda."

„Čo potrebujem, aby som to mohla robiť?"

„Iba sa vedieť vrtieť a byť nymfomanka,"odvetil Johny a až teraz sa na mňa pozrel. „Naozaj by si chcela pre nás pracovať? Ja by som bol rád a možno by som ťa aj vyš.."

„To nemyslí vážne, John-y,"prerušil ho odrazu už pokojnejším hlasom Aaron.

„Ale myslím. Koľko platíte?"
Jasné, že som to nemyslela vážne, len som sa nechcela nudiť a chcela som, aby Aaron žiarlil, no vzápätí som si uvedomila, že ho to vôbec neserie a ani nemá prečo. Moje naivné myslenie ma sklamalo. 

„Neplatíme. Čo si zarobíš, to máš."

„Potom, aký význam to má pre vás?"zaujímala som sa.

„Tí típci, ktorí sa prídu utešiť, musia vysoliť z rukáva tučné vstupné. Podľa sumy má pridelené dievča,"odvetil.

„Zabudol si dodať, že tie štetky majú zakázaný prístup k rodine a z platu ešte platia za svoje bývanie, ktoré samozrejme nie je žiaden luxus. Skrátka, Annalívia, staneš sa otrokom. Ak ťa láka takýto typ práce, nech sa páči, ale už sa odtiaľ nedostaneš,"pozrel sa na mňa cez spätné zrkadlo a veľavýznamne sa usmial pri mojom výraze. Prešla mnou triaška zhnusenia. 

„Ale no ták, Cash!"sklamane zatiahol Johny. „Vieš, ako som sa tešil!?"

„Koľko je hodín?"zívla som si.

„Niečo po polnoci,"odpovedal Johny. „Nezastavíme sa v penzióne?"opýtal sa a pozrel na Aarona.

„Nie."

„Prečo nie?"

„Nebudem zastavovať a riskovať!"znova nahnevane zvýšil hlas.

„Len na niekoľko hodín, hneď ráno ešte pred svitaním sa poberieme preč,"presviedčal ho Johny.

„Hovorím nie!"

„Prosím,"ozvala som sa pre zmenu ja. „Všetkým nám prospeje posteľ aspoň na pár hodín." Bola som unavená a nemohla som sa rozpamätať, kedy som sa naposledy dobre vyspala. Už niekoľko nocí som nemohla spať a ani oka som nezažmúrila. Stále dookola som len rozmýšľala, no bezúspešne, na nič užitočné som neprišla.

„Chytia nás,"obzrel sa.

„Nechytia,"unavene som si pretrela oči.

„Tak?"spýtal sa Johny po chvíľke ticha.

„Dobre, ale len na pár hodín."

Tak ahojte, snažila som sa napísať viac slov. Dúfam, že sa vám páčila časť. Mňa osobne nenadchýňa, no akokoľvek chcem z toho urobiť niečo lepšie, nič ma nenapadá. Je mi to ľúto. Som ako vygumovaná, no aspoň som napísala časť.