runaway.

105.

"Len mi prosím povedz prečo." začal Tyler.
Viola mlčala. Niežeby nechcela odpovedať, len nevedela. Jej útek sa jej odrazu zdal úplne zbytočný, pretože jej rodičom je jedno čo robí-hlavne aby pritom bola šťastná!
"Tak?" nedal jej pokoj.
"Neviem." zamumlala.
"Čo?!"
"Že neviem!" vybuchla.
Tyler len len že uskočil, keď rozhodila rukami.
"Ušla som lebo som chcela. Lebo som to potrebovala!" slová z nej vychádzali neuveriteľnou rýchlosťou.
"Lebo som potrebovala, aby mi konečne niekto povedal čo mám robiť." pokračovala.
"Pretože sloboda je zbytočná ak aj tak nerobíš to čo chceš! A že s dospelosťou prichádza svojprávnosť...nikdy sa nemôžeš rozhodnúť sám, pretože ťa vždy budú obmedzovať názory iných!" stará Viola by sa teraz rozplakala, ale táto nie. Táto sa hnevala!
"A je to naozaj ťažké zistiť kto si a aj sa ním stať!" unikol jej vzlyk.
Na takúto Vee Tyler nebol zvyknutý.
Na odvážnu, sebaistú, bojovnú, úprimnú, takú, čo si ide za svojím.
Ale páčila sa mu.
Len si nebol istý, či jej teraz bude stačiť.