runaway.

36.

Viola s Timothim kráčala okrajom lesa a snažila sa potláčať pocity úzkosti. Lesy nemala príliš rada...a prírodu tak všeobecne tiež ktovieako neobľubovala. Keby niekde povedala, že má rada stromy, považovali by ju za čudáčku čo chodí protestovať proti výstavbe tovární, alebo tak. Timothy mlčal a veľmi sa nútil, aby sa dievčiny neopýtal čosi osobné. Navyše mu stále neodpovedala na otázku či náhodou nie je tehotná a z jej prvotnej reakcie -úteku- nevedel vyčítať nijakú odpoveď. Privádzalo ho to do šialenstva.
„Tam!" prstom ukázal na koľajisko niekoľkosto metrov od nich. Nákladný vlak sa práve chystal vyštartovať. Chalpec sa rozbehol a Viola šla za ním. Nešikovne preskakovala kamene a vetvičky a nemala tušenia, prečo bežia k nejakému hlúpemu špinavému vagónu. Obrovský ruksak jej nadskakoval na chrbte a skoro ju prevážil. Takmer sa zúfalo rozosmiala, keď sa Timothy prikrčil za jedným z vagónov a skontroloval, či ich nikto nevidí. Vhupol do čierneho priestoru a posledná vec čo chcela Viola práve robiť, je vyskočiť za ním. Počula hlas jedného z robotníkov a srdce sa jej rozbúchalo. Nemotorne vliezla dnu a bolestne si stisla dlaň, ktorú si poškriabala o nerovný povrch kovovej drážky na boku. Timothy ju rýchlo stiahol nabok z dopadajúcich lúčov svetla. Obaja sedeli stlačený v malilinkatom priestore za nejakými modrými sudmi.
„Prečo..." otvorila ústa, no on jej ich rýchlo zakryl rukou. Toto jedno slovo sa vagónom ozvalo ako výstreľ. Mladík obozretne žmúril do tmy. Violu obliala vlna hnevu. Ako si to predstavuje správať sa k nej ako k nejakej hlupani?! Chcela ho uhryznúť, no potom si spomenula na svoje impulzívne správanie.
Nemohla znova stratiť jedinú osobu, ktorá sa vedela orientovať v tomto hlúpom svete útekov, o ktorom ona nemala ani najmenšie tušenie.