runaway.

40.

Bob sa zamyslene zahľadel na rodinnú fotografiu tróniacu na kozubovej rímse. Bola obrovská, zarámovaná v zlatom starožitnom ráme, ktorý sa náhodou objavil v maminom obchode a tak nejako sa dostal až k nim do obývačky. Oco mal svoju klasickú džínsovú bundu ešte niekedy zo sedemdesiateho siedmeho, mamine dredy bol voľne spustené niže jej pliec, Jimmiho tetovanie v tričku bez rukávov totálne bilo do očí a on sám mal vtedy ešte príšerné dlhé vlasy. Prehrabol si svoju krátku upravenú šticu. Uprostred celej tej hipisáckej a čudnej zostavy stála jeho malá, vtedy sedemnásťročná sestrička Viola. Krátke rovné ebenové vlasy jej splývali na plecia a elegantné -na také mladé dievča až príliš- minišaty jej siahali do polky stehien. Mala lesklé čierne lodičkya okolo krku veľký trblietavý náhrdelník. Vyzeralo to, akoby prišla z celkom iného sveta. Na perách mala slabý úsmev a v očiach jej bolo aj na fotke vidieť, že tam nechce byť. Ani sa jej nedivil, že sa občas cítila úplne mimo. Niekto, kto je tak veľmi obyčajný sa v ich rodine musel cítiť mimo.