runaway.

96.

Viola nevedela, čo sa s Timothym dialo po tom, čo vystúpil, no vedela, čo sa stalo, keď vystúpila ona. Jej vnútrom sa rozľahla búrka. Nevdela čo má čakať. Či sa na ňu rodičia nenahnevajú. Či sa s ňou Tyler nerozíde.
A čo ak áno?
Vzdychla si a vytočila Bobove číslo. Pravdepodobne je ešte v práci.
„Viola?" znel vystrašene.
„Ahoj." hlesla. „Kedy končíš?" vyzvedala.
„Prečo? Kde si?"
Viola takmer videla, ako sa ponáhľa, keby vedel kam. Veľmi sa jej uľavilo.
„Prídeš po mňa na stanicu? Ale nikomu to nehovor!" vyhŕkla, nevediac prečo. Bob by jej hádam mohol poradiť, čo so svojim životom.
Hrozný paradox!

Bob nevedel, ako má Violin sľub dodržať, pretože v čase telefonátu sa jej snúbenec nachádzal pod strieborným Volvom kúsok od neho.
„Kto to bol?" Tyler sa s fučaním vystrčil.
„Ach, musím len niečo vybaviť s Lisou." mávol rukou a dúfal, že sa jeho priateľka nebude hnevať že ju využil ako výhovorku.
„Aha. Rád by som to ešte dokončil. Môžem ti potom nechať kľúče doma? Aj tak tam musím vyzdvihnúť Rosie." prehrabol si svetlé vlasy a neriešil, že si ich zašpinil.
„Hej, jasné." pokýval Bob hlavou a nasadol na motorku.