Viola sedela na tvrdej kovovej lavičke na stanici a čakala na vlak. Ani nevedela kam, kúpila si proste lístok na najskôr prichádzajúci vlak do najbližšej dediny. Bolo jej jedno kam pôjde. Ak sú jej rodičia aspoň v niečom svedomitý, tak sa na úteku dlho neohreje. Maximálne tak tri dni, čo by bolo fajn, pretože na viac nemala peniaze. Niežeby veľa utrácala, no zvykla si kupovať všetko sama a za vlastné pretože jej rodičia, na rozdiel od nej, preferovali veci z druhej ruky- secondhandy a bazáre nábytku, než H&M a Ikeu. Práca v kníhkupectve jej vynášala dosť na pekné značkové oblečenie, nie však dosť na okamžitý útek. Na stanici bolo okrem nej len niekoľko ľudí a ona sa ich stránila.
Nikto kto nie je nebezpečný, opitý alebo úchyl necestuje v noci sám.
Pritiahla si kolená k brade a pokúsila sa splynúť s prostredím. Tak ostala až dokým nenastúpila do vlaku.
YOU ARE READING
runaway.
Short StoryPred rodinou. Pred obavami. Pred svadbou. Pred problémami. Pred samým sebou. Dá sa pred tým všetkým jednoducho utiecť?